Drucker ďakuje, viac si neprosí. Koľko znesie Pellegrini?

Tomáš Drucker neustál ani pozvoľna klesajúci tlak ulice. Možno sa rozhodol, keď ho lekári vyšetrili a potvrdili mu, že má krčnú chrbticu. Alebo si zrátal, vlastnou hlavou, že na dva roky, v málo výnosnom rezorte, ktorý beztak nekontroluje, sa neoplatí. A možnože by niektoré veci ani za peniaze neurobil. Je to jedno. Podstatné je, že Robert Fico má obrovský problém - už preňho nechcú robiť ani žoldnieri so spochybniteľnou povesťou. Chcú si zachovať možnosť vyjsť z domu a ísť si za zarobené peniaze kúpiť rožky. Aj potom, keď Fico skončí.

Drucker odchádza, pretože nedokázal odvolať policajného prezidenta. Tvári sa, že v Tibora Gašpara uveril takou hlbokou vierou, pre ktorú sa oplatí aj obetovať. Inak by totiž musel nahlas povedať, že na jeho odvolanie nemal žiaden vplyv. Podľa súčasného nastavenia systému je pritom policajný prezident politickým nominantom, ktorého môže minister vykopnúť aj za menšie veci, ako je úplná strata dôvery. Nemusí to byť príjemné rozhodnutie, ale Drucker je profesionál. V zdravotníctve rozhodoval aj o živote a smrti, bez mihnutia oka, väčšinou v prospech peňazí.

Chrochtať blahom nad nestraníckymi odborníkmi v ministerských kreslách je napokon nesmierne naivné. Keď totiž chce ktokoľvek presadzovať svoju víziu, musel by na to mať politický mandát. Čím hlbšie reformy chce člen vlády vo svojom rezorte zavádzať, tým významnejšiu podporu politických strán k tomu potrebuje. Človek zvonka, ktorého si politici najmú na jedno funkčné obdobie, je iba manažér. Realizuje predstavu ľudí, ktorí ho angažovali.

Stačí si pozrieť Druckerove pôsobenie na ministerstve zdravotníctva. Už sa stávalo predmetom vtipov, že z každej zmeny ktorú vymyslel, musel napokon dobrovoľne vycúvať. Jeho úlohou bolo „kúriť a svietiť“. Tak, aby platby za elektrinu a plyn vyrovnane prúdili vopred určeným ľuďom. Na vnútro ho poslali s ešte slabším mandátom – nemal tam robiť nič. Mal iba vyzerať. Nemal byť krízový manažér, ale ňuňuško, ktorému by ľudia uverili, že urobiť viac sa vlastne nedá.

Niežeby v rezorte nebola kríza. Policajný zbor nadobúda imidž najvýkonnejšej a najlepšie organizovanej zločineckej skupiny v krajine. Keby chceli politici a ich klienti v biznise mať svoju súkromnú jednotku určenú na špinavú robotu, mali by si v rámci oficiálnych policajných štruktúr vybudovať niečo ako  Národnú kriminálnu agentúru. A keby si chceli zabezpečiť aj beztrestnosť, potrebovali by na poste policajného prezidenta niekoho ako Tibor Gašpar.

Ak sa o tom všetkom začína hovoriť verejne, svedčí to o hlbokej kríze, ktorú treba okamžite riešiť. Zapchať ústa ľuďom, ktorí nabrali odvahu hovoriť. Spacifikovať nepriateľov. Ak na  niekoho z nich neexistuje kompro, treba ho vyrobiť, ale fofrom. A na takú prácu treba pokoj, ktorý mal zabezpečiť Drucker. Veď ako minister zdravotníctva mal pomerne dobrú pozíciu ešte aj v zúrivo opozičných médiách. Kto by bol čakal, že mu za tri týždne dočista zničia reputáciu?

Ľudia v Smere si ešte neuvedomujú, že sú odpísaní. Aj keď sa im podarí voľajako sa dotrápiť do konca funkčného obdobia, najbližšie voľby ich spláchnu. Dnes nemajú na Západe jediného spojenca, takže sa proti rôznym odtieňom opozičnej hnedi ani nemajú ako vymedziť. Spláchnu ich extrémisti a blázni, pretože aj Joker z Batmana a Pennywise z It by dnes popri Ficovi a Kaliňákovi vyzerali ako schodná alternatíva.

Externým partnerom Smeru to už ale začína dochádzať, aj s možnými následkami. Sulík, Galko, Kollár, Matovič, Hlina... to nie sú ľudia, korí keby sa dostali k moci, nechajú svojich nepriateľov v pokoji si užívať našetrené peniažky kdesi v exile. Budú ich chcieť štvrtiť na námestí. Kúsky priklincujú na brány najväčších slovenských miest. Budúcim súperom pre výstrahu. Aj pre vlastný dobrý pocit. Na znak triumfu.

Otázka znie, kedy to začne dochádzať aj ľuďom vo vnútri Smeru. Vydrží do konca Peter Pellegrini, ktorý raz ponesie zodpovednosť za všetko, čo sa počas jeho vlády udeje? Lebo jeho pozícia je s Druckerovou totožná, len bude na konci padať z oveľa väčšej výšky.