Ktokoľvek namiesto Sakovej by bol trestuhodným plytvaním
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Kto by vlastne mal byť ministrom vnútra, ak nie Denisa Saková? Minimálne teda v tom vesmíre, v ktorom sa Smer zúfalo pokúša sprevádzkovať vládu Roberta Fica pod vedením premiéra Petra Pellegriniho. Od úteku Tomáša Druckera sme už počuli množstvo mien, ktoré sú absolútne neprijateľné, vylúčené a celkom neprípustné, no nezaznelo jediné, ktoré by mohlo uspokojiť, kvalifikačné požiadavky, morálne nároky a politické predstavy všetkých kibicujúcich strán.
Rozhodne neexistuje alternatívne meno, ktoré by aspoň zostávalo v mantineloch možného. Že by trebárs dotyčný fakt chcel. Nemaľujme si to na ružovo, Drucker má za sebou všeličo. Nik, kto na dennej báze volí medzi životom a ziskom v rezorte zdravotníctva, nezostane pannou. A nevydržal ani mesiac. Kto má rozum a nejaké zvyšky dobrej povesti, nesadne si do ministerského kresla v Pellegriniho vláde ani v kozmickom skafandri.
Nech je už Saková akoukoľvek príšernou voľbou, bolo by načase zohľadniť fakt, že Smer nikoho iného nemá. Nieže lepšieho, ale vôbec žiadneho. No aj keď nemá ľudí, ktorí by budili dôveru, má vládu. Zmeniť to môžu iba voľby.
Áno, samozrejme, Saková je súčasťou problému, nie jeho riešením. Má k Robertovi Kaliňákovi natoľko blízko, že vlastne mohol zostať vo funkcii rovno on sám. Museli by ste sa najprv pokúsiť naozaj veľmi hlboko a pevne uveriť v sobmi ťahané sane Santa Clausa a jeho vianočné darčeky, než sa vôbec pokúsite uveriť, že za ministerky Sakovej vyšetria vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je to také isté, ako keby Tibora Gašpara nahradil na poste policajného prezidenta Róbert Krajmer. Alebo Roberta Fica Peter Pellegrini...
Vlastne, v okamihu, keď niekto akceptoval „rozsiahlu rekonštrukciu“ vlády a jej nového predsedu Pellegriniho, nevyhnutne akceptoval aj Sakovú. Vo chvíli, keď sa väčšina krajiny uspokojila s tým, že Fico s Kaliňákom sa stiahnu do úzadia, ale ich strana bude vládnuť ďalej, automaticky prijala ich vládu s ich ľuďmi. Fico je stále predsedom Smeru aj koaličnej rady.
Každodennú úradnícku robotu bude odteraz robiť Pellegrini, no zásadné politické rozhodnutia sú v rukách strany. Ak ste čakali niečo iné, chyba je vo vašom prijímači, nie v Smere. Ten si prosto bude ďalej presadzovať svoje záujmy, ako ktorákoľvek iná strana, ktorá uspela vo voľbách a získala podiel na moci.
Slovné spojenie „záujmy Smeru“ síce nabralo v ostatných dvoch mesiacoch pár nových, mimoriadne nechutných a azda aj hrozivých konotácií, no ak chcete Ficovi a Kaliňákovi zabrániť, aby prostredníctvom svojich ľudí presadzovali veci, ktoré považujete za pochybné, podozrivé či priamo zločinné, nestačí meniť obslužný personál.
Úplne vážne si myslíte, že Viktor Stromček, František Imrecze, alebo ktokoľvek, koho by nominoval Smer, by niečo urobil inak ako Saková? Inak, ako mu to nariadi Kaliňák?
Smer jednoducho nemá ľudí, ktorým by v tomto okamihu bola prevažujúca časť verejnosti ochotná dôverovať. A darmo by sa Pellegrini obzeral mimo vlastného košiara. Kohokoľvek by si vybral, okamžite stratí svoju vierohodnosť. Smer je malomocný. Ak sa niekoho len letmo dotkne, nakazí ho politickou leprou. Vlastne by bolo trestuhodným plytvaním obetovať namiesto Sakovej niekoho naozaj kvalitného.