Jana Kiššová: Pán Danko, kto sú skutoční blázni? A čo nočná mora?

BRATISLAVA / V jednej z relácií sa predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko zdôveril so svojou nočnou morou. Máta ho vraj predstava, že by bol Sulík premiérom a ďalší predstavitelia opozičných strán ministrami. Najprv som to považovala za pokus o vtip a odľahčenie diskusie, no keď sa tak vyjadril opakovane, zamyslela som sa.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Aby som nechodila ďaleko, načrela som v predstave do vlastných radov: Sulík premiér, Jurzyca minister financií, Gröhling minister školstva, Ivan minister dopravy, Rajtár minister vnútra, Galko minister obrany, Zemanová na životnom prostredí či Baránik na spravodlivosti. Už táto predstava je pre mňa významne prijateľnejšia ako dnešná realita putovných bábok, ktoré sa presúvajú medzi ministerstvami.

Ale nebudem osobná, veď za ľudí hovoria najviac ich činy. Poďme sa teda na niektoré pozrieť.

Fakt, že súčasná vláda nemá žiadne pripravené reformy ani systémové zmeny na zlepšenie života ľudí na Slovensku nie je nič nové a neznáme. Dokazuje to takmer každý jeden rezort.

Napríklad ministerstvo školstva. Za neslávne odídeným a skompromitovaným ministrom Plavčanom ostal len pach spreneverených stoviek miliónov eur na vedu a výskum. A ešte jeden potupný „reformný materiál“, ktorý skončil rukami jeho nasledovníčky Lubyovej v smetnom koši. Tá však za mesiace svojej činnosti nevyprodukovala nič, čo by sa reformnému dielu podobalo. Nielenže sa vo voľbách uchádzali o dôveru ľudí bez akýchkoľvek plánov a reforiem, neboli ich schopní za dva roky vo vláde ani len vyprodukovať.

A čo zdravotníctvo? Ako skončili veľkolepé plány odborníka na zdravotníctvo Druckera? Zo dňa na deň sa zo super krízového manažéra zachraňujúceho svoj rezort stal odborník na vnútro a pár dní nato bol zrelý na odchod z politiky. Môžeme sa len domnievať, či vďaka jeho podnikavej manželke obchodujúcej s pozemkami, alebo neprijateľným úlohám z centrály Smer-u na vnútre či v policajnom zbore alebo vlastným schopnostiam a (de)motivácii z toho celého. Kde sú jeho, resp. vládne, úprimné snahy zlepšiť niečo v zdravotníctve? To sa fakt len tak ľahko odchádza od „rozbabranej“ roboty a vznešených cieľov, ak je potrebné získať jednorazovú vstupenku pre akože novú vládu? A ako to po jeho odchode dopadlo na vnútre? Ministerka Saková, nazývaná aj „Kaliňák v sukni“ mala byť tou „pani dôveryhodnou“? Táto má byť fakt zárukou dosiahnutia spravodlivosti?

Rezort pôdohospodárstva na čele s ministerkou Matečnou a ich mnohoročnými kauzami s podvedenými farmármi je aj zbytočné spomínať. Proste po Plavčanovi a Lubyovej ďalší skvost v tričku SNS.

A čo naoko nekontroverzná kultúra? Pani Laššáková, proti ktorej sa postavila celá umelecká obec, sa za daných okolností nikdy nemala stať ministerkou.

Podpredsedu vlády pre informatizáciu Rašiho, ktorý chce po úteku od primátorovania v Košiciach na problémy a ich riešenia pozerať očami užívateľa, je aj komické spomínať. Nezaťažený informáciami a odbornosťou je fakt zárukou efektívnej a nepredraženej elektronizácie, ktorá bude občanom a podnikateľom významnou pomocou.

Načo pokračovať ministrom práce Richterom aj s jeho Čistým dňom? Jedným slovom, vláda do výkladnej skrine, ktorá na Slovensku, podľa predsedu Danka či Fica, nemá alternatívu.

A čo ekonomické opatrenia, z ktorých mnohé postrádajú hlavu aj pätu, dokonca dopad jedného neguje dopad iného?

Spomeniem opäť len zopár. Taký poplatok za rozvoj – verzus dotácie vybraným firmám. Jednému podnikateľovi platíme a podporujeme ho rôznymi formami pomoci, len aby prišiel na Slovensko podnikať. Oproti tomu iní podnikatelia, ktorí chcú vo svojom meste či obci niečo postaviť alebo vybudovať, čím samozrejme prispejú k rozvoju danej lokality, podporia vznik nových pracovných miest a rast miezd, týchto spoplatníme – musia zaplatiť poplatok za rozvoj. V skratke, jednému za rozvoj platíme, druhého za rozvoj spoplatníme.

Nepovinné 13. a 14. platy – verzus zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky. Pri zavedení nepovinných 13. a 14. platoch sa v istej, hoci nesystémovej, čudesnej a komplikovanej schéme uľavuje z istej časti za istých podmienok od odvodov. Oproti tomu od januára tohto roka si už zamestnávatelia, vďaka vláde ekonomických odborníkov, nemôžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. V praxi to znamená okrem zníženého čistého príjmu nízkopríjmových zamestnancov aj zvýšená cena práce. Jednoznačne protichodné opatrenia.

V boji s regionálnymi rozdielmi sa vláde už desaťročie nedarí. No ani sa nečudujem. Väčšina dotácií išla vždy do regiónov s najnižšou nezamestnanosťou. A nie len to. Čerešničkou na torte pri vyrovnávaní regionálnych rozdielov je opatrenie, cez ktoré sa vláda snaží tieto regióny vysťahovať. Zaviedla totiž príspevok na presťahovanie sa za prácou vo výške 4000 eur, ktorý mal motivovať ľudí odsťahovať sa zo svojho regiónu inam. Ako môže takýto krok znížiť regionálne rozdiely, ak má štát platiť ľuďom za to, aby sa zo svojich regiónov vysťahovali? Veď tie ostanú prázdne. Prázdne alebo poloprázdne ostanú aj školy, škôlky nemocnice, domovy dôchodcov, pričom ale náklady na ne ostanú do veľkej miery rovnaké. Inými slovami – daňoví poplatníci sa vysťahujú a mnohé náklady tam ostanú. Gratulujem.

O ďalších mnohých paradoxoch píšem TU.

Fakt je tá predstava, Sulík premiér, Jurzyca, Ivan, Rajtár, Galko, Zemanová, Baránik a mnohí ďalší ministrami, tak „nočnomorová“ predstava?

Rozhodne nie. Nie len kvôli menám, ktoré bezpochyby nie sú hanbou. Ale hlavne kvôli programu a systémovým reformným opatreniam, ktoré sú zárukou, že nebudeme ad-hoc prijímať škodlivé a protichodné opatrenia, ktoré jedno vylučuje druhé či tretie neguje dopad štvrtého. Nechceme sa dožiť situácie, že po voľbách začneme špekulovať, čo so Slovenskom. Ako mu pomôcť. Ako riešiť zdravotníctvo. Čo v školstve. Ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Tu sú naše návrhy , ktoré poznáte a môžete pripomienkovať. Pretože po voľbách v roku 2020 nebude čas špekulovať. Bude treba konať. Naším cieľom nie sú vyhrané voľby. Cieľom je lepšia životná úroveň ľudí na Slovensku. Vyhrané voľby sú len nevyhnutnou cestou k nej.