Henry verzus Nishit

BRATISLAVA / V čase masívnej spomienky na filipínskeho mladíka, ktorý prišiel za tragických okolností o život v centre Bratislavy, zaniká analogický prípad iného cudzinca, čo sa zjavne nie z vlastnej iniciatívy dostal na opačnú stranu pomyselnej barikády. Jeho príbeh je však iný. Prežil a to sa mu paradoxne stalo osudným.

Nishit Timothy si vlani v októbri takisto vykračoval mestom uprostred noci. Mestom, o ktorom nedávno odchádzajúci policajný viceprezident spokojne vyhlásil, že patrí medzi bezpečné metropoly. Rodák z Indie so slovenským domicilom nepripomína postavou útočníka Juraja Hossua, ktorý poslal na druhý svet Acordu a ešte mal potrebu svoj nočný výkon zvečniť fotografiou. Naopak, podľa dostupného videa dvíhal ruky a pred trojicou útočníkov cúval. Naozaj niekto verí tomu, že takto sa správa zákerný vrah?

Pokiaľ mám správne informácie z prostredia vyšetrovania tragédie, naturalizovaného Inda v minulosti mierumilovní Slováci už napadli. Či sa muž zjavne tmavšej pleti dočkal nejakej satisfakcie zo strany policajného vyšetrovania, odsúdenia páchateľov a prípadného odškodnenia, nevedno. Isté však je, že si zaobstaral nožík. Na ochranu seba samého ako živiteľa rodiny. Muž, ktorý má tunajšiu ženu i deti a pracuje v renomovanom sektore podľa mojej mienky určite neplánoval po nociach zabíjať bohabojných Slovákov.

Lenže polícia ho zadržala krátko po čine a obvinila z vraždy. A všetci dobre vieme, že štatistika objasnenosti vrážd je veľmi citlivá položka, ktorou sa policajní funkcionári neraz oháňajú, keď sa ich novinári pýtajú na nevyriešené kauzy. A tak sa tento paragraf v úvode trestného konania často použije. Súdy neskôr skutok prekvalifikujú na zabitie, ale to už s odstupom času nikoho nezaujíma.

 A teraz späť k smutnému hrdinovi od Dunajskej Stredy. 28-ročný Juraj čelí obvineniu zo zabitia Filipínca, hrozí mu teda nižší trest ako Indovi. Kompetentní zatiaľ nevidia možný rasový motív, ktorý by mu pobyt za mrežami značne predĺžil. A do väzby išiel až po masívnych protestoch verejnosti. Tá zohrala smutnú úlohu aj v prípade Nishita, u ktorého v marci tohto roka prvostupňový súd dôvody na stíhanie za mrežami nenašiel. No nadriadený krajský súd to videl inak a ulica mu zatlieskala.

 To, že Nishit nie je pre našu spoločnosť nebezpečný, potvrdili začiatkom júna aj znalci na prvých verejných zasadnutiach. Napriek tomu zostáva za mrežami. Dvaja preživší, čo ho mali podľa niektorých svedkov častovať rasickými nadávkami, stále nečelia stíhaniu pre extrémizmus. To, že z piatich nekoordinovaných rán, ktoré cudzinec nasmeroval voči presile, bola len jediná smrteľná, nikoho nezaujíma. Daňovým poplatníkom by to však v čase všeobecnej histérie na tému zneužívanie verejných zdrojov nemalo byť jedno. Z dostupných údajov o nákladoch na obmedzovanie osobnej slobody je zrejmé, že pobyt počítačového experta za mrežami nás doposiaľ stál takmer 10-tisíc. 

Je nepredstaviteľné, že slovenské súdy nezriedka rozhodujú pod tlakom verejnosti. Pod vplyvom emócií osob, ktoré nechápu, že vyšetrovacia väzba nie je trestom a plní iba preventívny charakter. A je tu ešte jedna vec. Ak si majú cudzinci v našej krajine vyberať medzi dvoma možnosťami, a síce medzi odvozom  vládnym špeciálom v drevenej rakve alebo obvinením z vraždy, tak to sme potom ako hostitelia s povesťou holubičieho národa sklamali na celej čiare.