Neberte nám vzdelanie, nevzdelanci!

BRATISLAVA / Moja nebohá mama strávila na poste profesorky gymnázia takmer štyri desiatky rokov. Vždy mala vysoký meter na seba, kolegov i úradníkov, ktorí sa od stola na ministerstve snažili kormidlovať úroveň nášho školstva. A nikdy nebola spokojná s tým, čo v tejto sfére vyprodukovali nominanti Slovenskej národnej strany. Ale keby sa dozvedela o súčasnej reforme, musela by sa v hrobe obracať!

Strana, čo sa hrdí titulom najdlhšie fungujúcej politickej partaje na území Slovenska, sa k rezortu školstva dostáva prakticky pravidelne. Nie že by vygenerovala kvalitný tím odborníkov na túto problematiku, ale to jej koaliční druhovia majú spravidla širšie lakte a vybojujú si lukratívnejšie odvetvia. Treba si povedať na rovinu, že školstvo pod Tatrami od nežnej revolúcie väčšinu slovenských politických špičiek absolútne nezaujíma. A tobôž nie stranu, čo nemá nič spoločné s ideálmi svojej menovkyne z 19. storočia. A už vôbec nie s hodnotami pomerne marginálnej strany evanjelickej inteligencie, ktorej v období medzi dvoma vojnami šéfoval spisovateľ Martin Rázus. Koniec koncov, absenciu historických znalostí k tejto téme priamo na parlamentnej pôde odkryl sám bývalý predseda SNS, ktorého kedysi dávno v rozprave nachytala komunistická poslankyňa Dagmar Bollová.

Odborníci tvrdia, že priemerný človek v našom regióne počas štúdia od základnej po vysokú školu prežije približne štyri reformy školstva. Systém vzdelávania, o ktorý sa opierali jeho prví učitelia, sa na strednej škole zmení naruby. A zdá sa, že v tomto smere to nebude o nič priaznivejšie ani smerom do budúcnosti. Lebo nové kroky, ktoré s veľkou pompou ohlásila pani ministerka, sú znova iba popieraním niečoho, čo aspoň z časti fungovalo. Takže ako to bude s priemerným človekom o pár rokov? Koľko zmien zažije?

Lenže ja nechcem, aby z mojich detí vyrástli priemerní ľudia. Politikom súčasnej vládnej garnitúry možno priemernosť vyhovuje, lebo tá dokáže ľuďom zalepiť oči. Pod jej rúškom sa potom dajú robiť veci, ktoré by kriticky a analyticky mysliaci absolvent školy dobre plateným zástupcom ľudu nezožral. Tak nech mi pekne do očí prídu povedať, prečo moje deti nebudú môcť chodiť na solídne osemročné gymnázium?

Pokiaľ mi je známe, mnohí naši politickí exponenti už dávnejšie ohrdli nos pred tunajšími školami. Expremiér Róbert Fico sa tešil, ako sa jeho synátorovi darí pri štúdiu vo Viedni. A potom sú tu iní, ktorí v snahe zabezpečiť svojim potomkom kvalitné vzdelanie, ich neváhali poslať do Paríža či dokonca za oceán. Nebudem nikoho menovať, nezaslúžia si to. Ale slovenskí rodičia si zaslúžia to najlepšie pre svoje ratolesti. A podľa možností doma a zadarmo!