Vláda mohla rovno nakúpiť pár ruských Migov

Vláda schválila nákup amerických stíhačiek F16 rekordne rýchle, čo je vždy podozrivé. Stačí si spomenúť, k čomu všetkému sa nevie dokopať ani extrémne pomaly. Na tom istom zasadnutí trebárs prerušila rokovanie o tom, ako prilákať domov Slovákov pracujúcich v zahraničí. Vraj sa na tú tému musí pozrieť komplexnejšie. Zatiaľ z nej trčí iba šanca na výstavbu sociálnych bytov, z ktorej by azda aj bolo na kávu, ale miliardy, ako za lietadlá, to rozhodne nebudú.

No dobre, bolo to lacné a pod pás, ale práve o to ide: čokoľvek táto vláda urobí, vždy to bude podozrivé. Ťažko si napokon predstaviť, že niekto, kto to dotiahne na ministra, si môže vážne myslieť, že sa mladí ľudia nevracajú zo zahraničia, lebo si tam nezarobia ani na slovenský byt. Mnohí z nich práve preto odchádzajú, lebo si tam naň zarobiť dokážu. Potom zistia, v čom všetkom je život za hranicami pohodlnejší a radšej si vytvoria trvalý domov v cudzine. Keby to chcela vláda poslanca Fica zmeniť, musela by v prvom rade odstúpiť. Z toľkých dôvodov, ktoré už vydali na stovky komentárov a nákup stíhačiek medzi nimi vlastne ani nie je.

Suma, ktorú za F16 zaplatíme, je obrovská. Lebo lietadlá sú drahé. Všetky. Problémom našej obrany však skutočne nie je to, že na ňu míňame priveľa. Práve naopak.

Ak má americký prezident Donald Trump vôbec v niečom pravdu, tak práve v tom, že sme čiernymi pasažiermi Severoatlantickej aliancie. Sme jednými z tých, ktorí jeho pokusom oslabiť vojenskú bezpečnosť v Európe dodávajú zdanie legitimity. Dlhodobo neplníme svoje finančné záväzky voči spojencom v NATO a nedávame do armády toľko zdrojov, ako by sme boli povinní.

Poslanec Fico definoval svoj postoj k vojenskej bezpečnosti štátu už počas svojej prvej vlády, keď oznámil, že slovenskí vojaci ani pochodovať nevedia a on na nich peniaze vyhadzovať nemieni. Vyhadzoval ich radšej na iné veci, ktoré dodnes nikde nevidno. Za rozumné považoval v podstate len tie výdavky na armádu, z ktorých mal zisk jeho dlhoročný priateľ Miroslav Výboh, jeden z najvplyvnejších oligarchov v pozadí Smeru. V poslednom čase sa už aj Výboh zo zbrojárskeho biznisu sťahuje a tlačia sa doň akcionári SNS. Podnikatelia kapitána Danka nie sú o nič menej podozriví, no s trochou cynizmu sa môžeme utešiť myšlienkou, že až táto vláda skončí, aspoň bude aj ich za čo vyšetrovať.

Nie miliardy na letectvo sú problémom. Pohromou pre krajinu sú miliardy, ktoré šetríme na obranných výdavkoch a ktoré plánujeme ušetriť neúčasťou v budúcom spoločnom obrannom systéme Európskej únie. Ten je totiž jedným z filtrov, ktoré majú oddeliť perifériu Únie od jej budúceho jadra. A periféria jedného dňa nevyhnutne odhnije, práve preto ju štáty budúceho jadra vytvárajú.

Nielen materiálny blahobyt Západu, ale aj bezpečie, v ktorom si ho ľudia môžu užiť, niečo stojí. Nové štáty veľmi presvedčivo ukázali, že sa na žiadnych spoločných nákladoch - politických ani ekonomických - podieľať nemienia. Zaplatia síce svoj príspevok do spoločného rozpočtu, no každý z V4 si z neho viac berie, než doň dáva. Keby sme nakúpili európske lietadlá, azda by to aj mohlo vyzerať ako gesto dobrej vôle.

Výber medzi švédskymi a americkými strojmi je skôr politickým, než ekonomickým či odborným rozhodnutím. Otázka neznie, koľko lietadiel a za koľko peňazí, ale či je z dlhodobého hľadiska dobré naviazať naše letectvo na USA akurát v okamihu, keď Trump rozkladá NATO účinnejšie, ako by dokázal Vladimír Putin, ktorý považuje alianciu za nepriateľa Ruska. Treba dúfať, že prezident Kremľa sa v Bielom dome nezdrží dlhšie ako štyri roky a nestihne Západ oslabiť fatálne. Pretože ak sa Američania z NATO stiahnu a Slovensko nebude súčasťou samostatného európskeho obranného systému, mohli sme radšej rovno nakúpiť pár nových Migov.