Jana Kiššová: Tak hor sa zahraniční Slováci do fabrík!

BRATISLAVA / Neuveriteľné. Aj vláda si po rokoch aktívneho zhoršovania života všimla, že jej konanie prináša ovocie. Pekne nahnité: Zo Slovenska húfne odchádzajú mladí ľudia. Bolo načase to zaregistrovať. Veď, okrem iného, jedným z najväčších problémov dnešných dní je aj akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tak hor sa zahraniční Slováci do fabrík!

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

V súčasnosti odchádza do cudziny približne 15 000 Slovákov ročne, podľa analytikov (viac TU) však počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne. Najčastejšie odchádzajú vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov, pričom až štvrtina žije a pracuje v Českej republike. Presný počet nie je možné zistiť, keďže údaje, ktoré by poskytovali komplexný obraz o celkovom počte Slovákov žijúcich v zahraničí aj dlhodobo, Štatistický úrad SR vraj neeviduje. Čudné.

Čo je horšie, podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (viac TU) z občanov Slovenskej republiky pracujúcich v zahraničí sa len 7 % chystá vrátiť na Slovensko, tretina plánuje ostať v zahraničí niekoľko rokov a vyše polovica tam chce ostať natrvalo. Až 91 % ľudí sa vraj v dohľadnej dobe domov vrátiť neplánuje.

A neodchádzajú iba občania. Od roku 2014 sa rozhodlo presídliť do zahraničia 9 522 slovenských spoločností. Napríklad v roku 2016 to bolo 2 425 firiem a v roku 2017 presne 2 389. Spoločnosti pritom neodchádzajú do ekonomicky najsilnejších krajín, odchádzajú k naším susedom (viac TU) – do Maďarska, Česka a Poľska, prípadne do Rumunska a Bulharska. Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode dôvodmi na odchod sú jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie a nižšie personálne náklady.

Indikátorov, ktoré mohli našu vládu zobudiť, je samozrejme viac. Nie je žiadnym tajomstvom, že stav podnikateľského prostredia na Slovensku sa neustále zhoršuje. V hodnotení Svetovej banky Doing Business(viac TU) klesáme od roku 2014, z krajín V4 sme tretí najhorší. Podľa Indexu konkurencieschopnosti za rok 2018, ktorý zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, zo 63 krajín sa Slovensko tento rok umiestnilo na 55. mieste. Za nami je Argentína, Grécko, Kolumbia, Ukrajina, Brazília, Chorvátsko, Mongolsko a Venezuela. Áno, vidíte dobre, po Ukrajine, ktorá čelí vojenským konfliktom, zadlženom Grécku a Chorvátsku, sme štvrtou najhoršou krajinou z pohľadu konkurencieschopnosti v Európe (viac TU).

Podnikatelia sa musia pretĺkať obrovskou byrokraciou, nezmyslenými reguláciami a rôznymi negatívnymi prekvapeniami zo strany vlády, na čo doplácajú práve zamestnanci. Ťaží nás korupcia a klientelizmus, vysoké dane a odvody či zlá vymožiteľnosť práva. A vláda 10 rokov nerobí nič pre ľudí.

Dnes schválila materiál s názvom „Komplexný postup pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko“ (viac TU). Človek si povie „komplexný“, konečne identifikovali problém a vymysleli riešenie, ktoré aplikujú a krajine naozaj pomôže. Nevymysleli.

Navrhli vypracovať informačný materiál pre Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí a zverejniť ho na rôznych webových stránkach a portáloch a pokračovať vo finančnej podpore návratu vysokokvalifikovaných odborníkov – občanov SR. To je celé. Ani náznak komplexného riešenia.

Všetci pritom veľmi dobre vedia, ako sa našej krajine a ľuďom tu žijúcim darí. Ukázali to napríklad februárové masové protesty proti mafii a jej prepojeniam na úrad vlády. Zo spomínaného prieskumu PAS tiež vyplýva, že k návratu na Slovensko by 60 % Slovákov pracujúcich v zahraničí najviac motivovalo zlepšenie rodinnej situácie; zvýšenie platov na Slovensku by motivovalo 40 % a zmena situácie v krajine, v ktorej sa nachádzajú, by bola dôvodom návratu na Slovensko pre 23 % občanov SR.

Nie je problém, ak mladí odchádzajú, aby strávili pár semestrov v zahraničí. Nie je problém, ak idú von,  rok niekde cestujú, pracujú, učia sa jazyky a zbierajú skúsenosti. Problém je, ak sa nevracajú. Ak so skúsenosťami a jazykovo vybavení neprídu domov a nevytvárajú hodnoty tu, na Slovensku. A ekonomická stránka problému nie je zďaleka jediná. Nechávajú tu svojich rodičov, starých rodičov, trhajú sa rodinné putá. Nielenže sa o nich nemá kto na starobu postarať, pomôcť im, ale ostávajú opustení, bez možnosti mať bežný kontakt s deťmi či vnúčatami. Hlavne že sa v koalícii rieši nezmyselné zastropovanie odchodu do dôchodku!

Je absolútnou povinnosťou každej príčetnej vlády vytvárať pre občanov vhodné podmienky na život, vzdelanie, prácu a sociálne zabezpečenie, aby nemuseli odchádzať do zahraničia.

Kedy, keď nie teraz v čase ekonomickej konjunktúry, je možné a nevyhnutné robiť reformy a opatrenia, ktoré by zvýšili ľuďom čisté príjmy, zlepšili zdravotníctvo či školstvo. Kedy, ak nie teraz je možné podporiť investície. Aj tie domáce, nielen tie, ktoré za peniaze našich daňových poplatníkov doslova kupujeme. Práve teraz je potrebné vytvoriť vhodné podmienky a motivovať zahraničných Slovákov, aby sa vrátili. A k týmto podmienkam bezpochyby patrí priaznivé podnikateľské prostredie a normálne pomery v štáte, kde platí zákon.

Mnohí mi vyčítajú, že mojim cieľom je dobré podnikateľské prostredie a že mi vôbec nejde o ľudí. Je to obrovský omyl. Mojím cieľom rozhodne nie je dobré podnikateľské prostredie samé o sebe To je len nevyhnutným nástrojom pre zlepšenie ekonomickej a životnej situácie našich občanov. Až keď sa bude ľahšie podnikať a zamestnávať, budú to podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť.