Ďalší klinček do Ficovej truhly

Ešte to nie je oficiálne, no v Smere začínajú považovať útek ministra financií za verejné tajomstvo. Tradičné dve správy, dobrá aj zlá, sa tentoraz zmestia do jedinej vety: Peter Kažimír sa zrejme zašije do národnej banky. Každý takýto klinec do truhly aktuálnej vlády nepochybne je dobrou správou. Lenže ak ten klinec narobí ďalšie diery do štátneho rozpočtu, mohla by z toho byť ešte slušná pohroma.

Nikto nie je nenahraditeľný a na Slovensku by sa nepochybne našli aj iní vhodní kandidáti na ministrov financií. Problémom je, že nie v Smere a nikto schopný a príčetný zvonku by už dnes nespojil svoje meno s vládou poslanca Fica.

Napríklad Taký Miroslav Lajčák, napriek vcelku otvorenému tlaku Smeru, odmieta kandidovať na prezidenta. Mohol by mať pocit, že jeho kedysi nezanedbateľný kredit už v službách slovenskej asociálnej demokracie utrpel práve dosť. Ak ešte má v medzinárodnej diplomacii nejaké ambície, riskovať kandidatúru s podporou Fica by rozhodne bolo profesionálnou samovraždou. Keby mu palác nevyšiel, zostal by už navždy trčať v žumpe, ktorá definitívne pretiekla po vražde Jána Kuciaka.

Podobne môže uvažovať aj Kažimír. Ak sa stane guvernérom národnej banky, celkom legitímne pozastaví svoje členstvo v Smere a neskôr by ho mohol, vo všetkej tichosti, definitívne zrušiť. V národných bankách eurozóny je relatívny pokoj. Je to minimálne bezpečný prístav, ak už nie vyslovene aktívny dôchodok. O najdôležitejších veciach sa rozhoduje na úrovni ECB a práca domáceho guvernéra, ak si ju dobre zorganizuje, je skôr o pestovaní zahraničných vzťahov.

Kažimír má v zahraničí slušnú povesť, a hoci by nebol priam najlepším ekonómom v krajine, je to nepochybne dobrý manažér. Vie si vybrať kvalitných ľudí a vytvoriť im podmienky na prácu. Stačí si spomenúť, že práve on kedysi vytvoril priestor pre Martina Filka a pomáhal udržať pri živote jeho dedičstvo. Aj keď musel plniť iracionálne zadania populistickej vlády a zháňať peniaze na Ficov potemkinovský pseudosocializmus, Kažimír si dokázal zachovať prekvapujúcu mieru autonómie aj osobnej integrity.

Poslanec Fico to so svojou bábkovou vládou do najbližších volieb voľajako dohrá, aj keď aplauzu sa na konci nedočká. Po nich mu zrejme zostane už len stajňa plná sivých somárov, keďže aj lepšie biele kone dovtedy poutekajú. Vzhľadom k jeho nulovému koaličnému potenciálu by to aj mohlo byť jedno. Pokojne môže dosiahnuť najvyšší volebný zisk, politické náklady na účasť v jeho vláde by boli také závratné, že ani Béla Bugár by si ich nemohol dovoliť. Pohromou však zaváňa situácia, v ktorej budú somári nahrádzať aj tých posledných pár schopných ľudí, ktorých dnes Smer má, počas plynúceho funkčného obdobia.

Práve pri Kažimírovi sme si zvykli, že štátny rozpočet je viac-menej pod kontrolou. To by sa mohlo veľmi rýchle zmeniť, ak ho nahradí maňuška Pellegriniho typu. V predvolebnom guláši by mohli skončiť nemocnice, školy, diaľnice aj budúce dôchodky. Nielen ako volebný úplatok pre menej premýšľavých, ale aj ako časovaná bomba pre akúkoľvek budúcu vládu, ktorá dnešnú pohromu nahradí.