Najlepšou možnosťou poslanca Fica je dožiť v zabudnutí

Poslanec Robert Fico poskytol zásadný rozhovor pre Extraplus, obskúrnu tlačovinu, ktorá by sa s trochou dobrej vôle dala nazvať permanentne aktualizovaným epitafom na hrobe mečiarizmu. Keby ležal mečiarizmus v hrobe, a nie na dne žumpy politických dejín. Samotný rozhovor napokon nie je zásadný svojim obsahom, ale práve tým, komu ho skrachovaný expremiér poskytol.

Za hlbšiu analýzu text rozhovoru nestojí. Poslanec Fico prepol svoj zažívací trakt na reverzný chod a dúfa, že čo mu vytrysklo z úst, to sa voľajako nalepí na jeho nepriateľov. Jeho nepriateľom je každý, kto od najdlhšie vládnuceho politika Slovenska očakáva pocit zodpovednosti za stav, v ktorom sa krajina ocitla: za ukradnutú pôdu drobných farmárov, za zavraždeného novinára a jeho snúbenicu, za milenku Antonina Vadalu v úrade vlády, za vládny špeciál, ktorým vietnamská tajná polícia uniesla svojho občana z Európskej únie a mnohé iné ikony jeho vládnutia.

Zaujímavé je iba to, že Fico poskytol rozhovor práve pre mečiarovské Extraplus. Rétorikou, ktorá Vladimíra Mečiara silne pripomína. Zdá sa, že za ním neochvejne kráča, presne v jeho stopách. No ani tento dojem nie je presný. Fico nikam nekráča, padá na Mečiarovu úroveň voľným pádom. Náraz je nevyhnutný, bude tvrdý a bude bolieť.

Hodná zmienky je iba tá časť rozhovoru, ktorá ukazuje podstatu Ficovho problému. “Dá sa ísť rovnakou cestou ako v Maďarsku alebo Poľsku,” priznal poslanec Fico v Extraplus. “Napriek tomu, aj keď sme počas druhej vlády vládli sami, povedali sme si, že radšej sa budeme s nimi biť, ako byť opľúvaní, že cez zmanipulované médiá vládneme.”

Keď sa Fico zabudne, povie aspoň časť pravdy. Lebo Orbánovi a Kaczinskému nepochybne závidí. Podarilo sa im inštalovať režimy, ktoré obsahujú niektoré prvky diktatúry, sú jasne protizápadné, a zároveň si nad svoje pomery žijú z peňazí Európskej únie. To je predsa geniálne.

No Ficova výhovorka, že sa nechcel nechať opľúvať, neobstojí. V Maďarsku dnes niet jediného veľkého média, ktoré by si mohlo dovoliť písať o vláde pravdu, Poľsko sa k tomuto požehnanému stavu blíži. Bol by ho dosiahol aj on, lenže predtým na to nemal odvahu, dnes už nemá silu.

Fico nikdy nebol veľký stratég, len šikovne využíval každú možnosť, ktorá mu mohla priniesť okamžitú výhodu. Momentálne je jeho najlepšou možnosťou mečiarovské Extraplus, a ktovie, časom možno aj Slobodný Vysielač, Zem a Vek, Roštáš, Harabin, Daňo, Vaský a iné postavičky z tragikomického okraja slovenskej politiky. Nie je to veľmi dobrá možnosť. Na konci tejto cesty leží volebné víťazstvo, po ktorom sa zabarikáduje vo svojom obydlí v Bonaparte a bude s hrôzou čakať, kedy ho odtiaľ vytiahnu policajti v kuklách, ako kedysi Mečiara z Elektry. Zostáva mu len dúfať, že nakoniec ani on nedopadne horšie. Že ako zatrpknutý dôchodca dožije v zabudnutí. Fico dnes už lepšiu možnosť nemá.