Fico nemôže zavolať Merkelovej, že Kali je náš človek

Azda by bolo lepšie, keby sa vládnym špeciálom vozil prezident republiky, bárs aj zadarmo, než vietnamská tajná služba so svojimi unesenými väzňami. Zostáva dúfať, že Robert Kaliňák za ten let aspoň nechal vystaviť faktúru, pre ktorú sa takáto medzinárodná blamáž oplatí. V tomto okamihu nemožno len tak skonštatovať, že sa na nej podieľal vedome a musíme pripustiť aj možnosť, že Kaliňák je iba naivný a hlúpy.

Hoci je Vietnam jedným z našich najvýznamnejších zahraničnoobchodných partnerov, hlavne vďaka obchodu so zbraňami, je to stále komunistická diktatúra. Je preto úplne jedno, aký má k vietnamským papalášom minister vnútra osobný vzťah, dôverovať by im mohol, len keby bol slaboduchý. Kaliňák ako slaboduchý nepôsobí, že  naozaj nie je, by však musel potvrdiť odborný posudok. Jeho obhajoba, že sa nechal oklamať, nateraz obstojí. Aspoň formálne.

Inou otázkou je, čomu je človek schopný uveriť. Je napríklad celkom uveriteľné, že policajti už nechcú kryť svojho bývalého ministra a rozhodli sa prehovoriť. Nemusí ich nijak zvlášť hrýzť svedomie, stačí, že už preňho nie sú ochotní nastavovať vlastné krky. Nemecká diplomacia totiž vyvíja mimoriadne úsilie, aby uneseného Vietnamca vrátili do Nemecka, kde mu udelili politický azyl. Pôvodne vlastne ani nechceli, ale potom, čo ho uniesla jeho vlastná vláda, získal naň nárok.

Keďže Nemecko dokáže rozpútať s Vietnamom obchodnú vojnu, ktorá by ho ekonomicky vrátila do doby kamennej, je vysoko pravdepodobné, že Trinh Xuan Thanha vrátia do Berlína. Potom bude môcť o svojom únose nerušene a bez zábran rozprávať. Keby teda niekto objektívne vedel, že minister bol do prípadu vedome zapletený, bolo by mu jasné, že od toho okamihu nezostane na vieru v Kaliňákovu naivitu a slaboduchosť žiaden priestor. Nebolo by preto vôbec čudné, keby taký človek v poslednej chvíli preliezol na víťaznú stranu barikády.

Je to omnoho pravdepodobnejšie, ako že editori vo Frankfurter Allgemeine Zeitung uverejnia bohapustý výmysel. Je to jeden z najvýznamnejších a najvierohodnejších denníkov na planéte, fakty a zdroje si overuje s dôslednosťou, o akej sa slovenskej polícii ani nesníva. Výpoveď, ktorú uverejnil Denník N spolu s FAZ, je okrem toho natoľko podrobná, že hoci môže byť nepresná v niektorých detailoch, ako celok pôsobí omnoho uveriteľnejšie než Kaliňákovo popieranie. Ruku na srdce, keby ste mali staviť väčšiu sumu, ako si môžete dovoliť prehrať, stavili by ste ju na jeho verziu?

Denisa Saková sa síce osobne vyberie s policajným prezidentom do Berlína, aby Kaliňáka obhajovala, no ani ona sama si nemôže myslieť, že ju tam niekto bude vážne počúvať. Nemecké orgány majú s vedením slovenskej polície pár čerstvých skúseností. Povráva sa, že nie práve pozitívnych. Nemeckí vyšetrovatelia rozhodne nie sú naivní ani hlúpi. Viac, ako Sakovej reči ich budú zaujímať výpovede policajtov, ktorí sú svedkami prevozu Trinh Xuan Thanha z Bôriku do vládneho špeciálu. A budú sa ich dožadovať rovnako rázne, ako vrátenia Trinh Xuan Thanha.

Ak niektorý zo slovenských policajtov potvrdí, čo povedal novinárom, bude mať Kaliňák obrovský problém. Niežeby Robert Fico nemohol mať číslo na osobný mobil Angely Merkelovej. Asi ho má a mohol by jej aj zavolať. Ale nezdvihla by mu. A keby aj, nemohol by jej povedať, že Kali je náš človek a treba ho nechať tak.

Pokiaľ sa preukáže, že Kaliňák sa na únose Trinh Xuan Thanha podieľal vedome, nemecká justícia po ňom pôjde o čosi dôslednejšie ako slovenská po Karolovi Mellovi. Do smrti by musel sedieť v nejakej diere, ktorá nemá zmluvu o vydávaní zločincov. A ani tak by nemal istotu, že ho raz niekto pre istotu neumlčí navždy.

Keď boli Fico s Kaliňákom radšej ochotní riskovať osud vlády a politickú budúcnosť strany, než by minister vnútra odstúpil, pôsobilo to priam šialene. No ak majú vo svojej skrini viac takých kostlivcov, ako je Trinh Xuan Thanh, je to zrazu úplne logické a príčetné. Stratiť kontrolu nad rezortom by v takom prípade bolo v lepšom prípade hazardom. V tom horšom aj samovraždou.