Pellegriniho voľba: mamľas alebo špinavec

Detektor lži súdy nepripúšťajú ako dôkaz, pretože jeho spoľahlivosť je pochybná, no stala sa z neho obľúbená púťová atrakcia slovenskej politiky. Niečo ako dvojhlavé teľa alebo morská panna v kadi. Pre niekoho poklesnutá zábava, iní radi užasnú a uveria. Najzábavnejším momentom ostatnej polygrafovej šou je, že Robert Kaliňák, zrejme pre nedostatok lepších nápadov, nepokryte vykráda obľúbenú klauniádu Igora Matoviča. Musí byť trochu zúfalý.

Reálny dopad je prostý - kto ešte Kaliňákovi verí, veril by mu aj bez polygrafu. Kto mu neverí, neuverí ani takto, ale možno prehodnotí svoj postoj k detektorom lži. Dôležité budú až výsledky skutočného vyšetrovania. Teda, z trestnoprávneho hľadiska.

Politicky je výsledok jasný už dnes. Slovensko požičalo vietnamskej tajnej službe svoj vládny špeciál, v ktorom uniesla svojho občana z územia Európskej únie. Klamalo Poľsku o tom, kto je na palube, aby umožnilo jeho hladký prelet. Z vlastnej iniciatívy nepodniklo absolútne nič, aby pomohlo prípad objasniť. A to všetko s Robertom Kaliňákom ako ministrom vnútra. Jeho politická zodpovednosť za túto blamáž je nespochybniteľná, hoci by skutočne o ničom nevedel.

Diplomati a politici rozprávajú zdvorilým jazykom, ktorý nevyvoláva zbytočné animozity, neznemožňuje budúce rokovania a nepáli mosty. No skúsme si predstaviť, čo si dnes v zahraničí hovoria o Kaliňákovi súkromne. Možno ho ani pri káve a koňaku s priateľmi nenazvú mafiánom či zločincom, ale celkom určite ani géniom. Ba ani bystrým chlapcom. Aj keď to preňho dopadne veľmi dobre, bude už navždy za najsmiešnejšieho trubiroha kontinentu. Spolu so svojim vtedajším šéfom Robertom Ficom. Pretože za škandál takéhoto rozmeru nesie medzinárodnú politickú zodpovednosť predovšetkým predseda vlády.

Mimochodom, to isté platí aj pre aktuálneho premiéra Petra Pellegriniho. Na to, aby si zachoval aspoň zdanie osobnej integrity, by musel odvolať aspoň Denisu Sakovú, čo by mu Kaliňák s Ficom za žiadnych okolností nedovolili. Nie je to napokon vláda premiéra Pellegriniho, ale poslanca Fica, akurát za všetku špinu, ktorá sa ešte môže vykydnúť do verejného priestoru, už ponesie politickú zodpovednosť jej aktuálny predseda.

Pellegrini by sa ani teoreticky nemohol zaťať a robiť veci, po ktorých by prestal vyzerať ako Ficov biely somár. Najprv by musel Fica z politického života úplne vytesniť, a aj keby na to mal (nie, nemá), bolo by to Pyrrhovo víťazstvo. Smer bez Fica by bol presne tým, čím bolo HZDS bez Mečiara alebo SDKÚ bez Dzurindu.

Tá zhruba pätina voličov, ktorá nevníma morálny rozmer politiky či verejného života, nedáva svoj hlas Smeru ale Ficovi. Keby zmizol zo scény, začnú si hľadať nejakého nového politického Krista, a Pellegrini to rozhodne nebude. Aj keby sa bez Fica dokázal voľajako dotrápiť do riadnych volieb, nie je isté, že by v nich následne preliezol aspoň päťpercentné kvórum. Pokiaľ Pellegrini nebude hrýzť ani kopať a poslušne potiahne svoju káru hnoja, celý sa ním zamaže a bude smrdieť, no Smer má šancu vyhrať aj ďalšie voľby. S nulovým koaličným potenciálom a bez šance vládnuť, no to už nebude vina somárika, ale pohoniča.

Pellegrini pred sebou nemá žiadnu dobrú voľbu. Môže sa nanajvýš rozhodnúť, či sa zapíše do dejín ako špinavec alebo mamľas. A špinavci sú predsa len viac sexi.