Kaliňák by mal konečne niekam zaliezť

Spojené štáty zavedú ďalšie sankcie voči Rusku, pretože považujú za dokázané, že stojí za pokusom o vraždu Skripaľovcov. Slovensko, ako členská krajina EÚ, nebude za asistenciu pri únose Trinh Xuan Thanha čeliť tomuto typu otvorených sankcií. No očakávať, že to ostane bez následkov, by bolo rovnako naivné a hlúpe, ako požičať neštandardnej vietnamskej delegácii náš vládny špeciál.

Oba prípady, Skripaľovci aj unesený Vietnamec, majú čosi spoločné. Spáchali ich tajné služby, spôsobom, ktorý má jediný účel - šíriť teror medzi vlastnými občanmi. Dostaneme vás, nech by ste ušli kamkoľvek. Pokojne aj s rodinami. Kto sa vzprieči, je už prakticky mŕtvy. Stará dobrá sovietska škola. Stojí za poznámku pod čiarou, že uneseného Trinh Xuan Thanha prepravili z Bratislavy práve do Moskvy, na ďalšiu cestu už Vietnamci služby našej vládnej letky nepotrebovali.

Oba zločiny spáchali tak, aby bolo každému jasné, kto ich vykonal, aj prečo. Oficiálne ich budú, samozrejme, obe vlády popierať. Patrí to k bontónu. No šéfovia ruskej i vietnamskej tajnej služby by boli nesmierne smutní, keby niekto u nich doma čo i len na okamih zapochyboval, že je to ich dielo. Postup je to tradičný, osvedčený a v týchto kruhoch temer banálny.

Preto použili ruskí agenti v Londýne novičok, látku, ktorou disponujú len oni. Keby im šlo iba o pomstu, pokojne by Sergeja Skripaľa aj s dcérou strelili do hlavy pištoľou kúpenou alebo ukradnutou na mieste. Z rovnakého dôvodu prišli vietnamskí agenti do Berlína pod vlastnými menami. Chceli, aby nemeckí vyšetrovatelia odhalili a vierohodne potvrdili, kto Trinh Xuan Thanha uniesol. Požičať si na to vládne lietadlo krajiny, ktorej papaláši sú dosť tupí alebo chamtiví, aby im ho dali k dispozícii, bol svojim spôsobom majstrovský ťah.

Vietnamci sa rozhodne nesprávali ako amatéri. Použiť auto z požičovne, navyše s navigáciou, by bolo vskutku idiotské. Každý drobný zlodejíček vie, že polícia dokáže spätne vystopovať jeho pohyb s presnosťou na meter. Žeby to nevedela akurát vietnamská rozviedka, je vrcholne nepravdepodobné. Prečo nás do svojej hry zatiahli, dnes nevieme, ale je to rovnako dôležitá otázka, ako miera Kaliňákovej viny.

Roberta Kaliňáka skutočne zneužili, bez ohľadu na to, či pomáhal s únosom vedome, alebo len vidina budúcich kšeftov vo Vietname otupila jeho ostražitosť. Ani to napokon nie je celkom nepredstaviteľný scenár. Chamtivý trkvas, ktorý uverí, že môže ľahko prísť k veľkému zisku, je základným predpokladom každého úspešného podvodu.

V tom prípade ale Kaliňáka jediným ťahom znemožnili hneď dvakrát. Raz, keď mu rovno pod nosom naložili do jeho lietadla uneseného Trinh Xuan Thanha, alebo minimálne špiónov, ktorí ho v Berlíne uniesli. To je prosto holý fakt, dnes už vieme ich mená. Druhýkrát z neho urobili somára, keď cez neho zatiahli do spravodajskej hry s nedozernými následkami celé Slovensko. Navyše v čase, keď ešte Robert Fico úporne bojoval o integráciu krajiny do jadra Európskej únie. Po tomto kúsku by veľmi ťažko niekoho presviedčal, že dokáže byť spoľahlivým partnerom.

Možno sa Kaliňák nebude musieť do smrti skrývať pred spravodlivosťou v Belize a žiť zo skromných úspor najdlhšie slúžiaceho ministra vnútra. No ak je skutočne nevinný, je na tom horšie, ako futbalista, ktorý vo finále majstrovstiev sveta kopne vlastný gól. Dnes zo všetkého najviac pripomína Gargamela zo Šmolkov. Mal by niekam zaliezť a do smrti sa ukrývať pred smiechom a hanbou.