Ak nevyhnije Ficova garnitúra, vyhnije celé Slovensko

Na únose Trinh Xuan Thanha nie je desivé len to, že sa doň zaplietol náš štát, zúfalá je aj detinskosť, s ktorou sa jeho čelní predstavitelia pokúšajú zbaviť zodpovednosti. Keď šéf SIS Anton Šafárik či výkonný riaditeľ slovenskej vlády Peter Pellegrini na prstoch prepočítavajú, koľko dní strávili únoscovia v Nemecku a koľko hodín na Slovensku, zažíva človek podobný pocit trápnosti ako pri videách Jakubca s Božankou.

Vždy, keď niekomu vytryskne z úst, že operácia vietnamskej tajnej služby trvala na území Nemecka aj týždeň, kým u nás sotva dve hodiny, Boh zabije mačiatko. Podstatné je, že nemecký minister vnútra únoscom asistenciu neposkytol, Robert Kaliňák nepochybne áno. Otvorená je len otázka, či vedome.

Rovnako absurdná je aj obhajoba, že naše bezpečnostné zložky únosu zabrániť nemohli. Mohli, stačilo dodržať elementárne pravidlá bezpečnosti pri zapožičaní vládneho špeciálu papalášom z komunistickej diktatúry. Lenže o to predsa vôbec nejde. Ak sa len Vietnamci sami nepochválili Kaliňákovi, naozaj nikto nemohol tušiť, koho si v našom lietadle vezú do Moskvy. Problémom je, že nikto nekonal ani potom, keď bolo jasné, do akého škandálu sa Slovensko zaplietlo.

Darmo Jaromír Čižnár vysvetľuje, že nemeckej prokuratúre poskytol asistenciu presne v takom rozsahu, v akom o to žiadala. Pre nemeckú prokuratúru nie je slovenská účasť pri únose žiadnou prioritou. Je to náš problém, pretože nemeckí politici a diplomati nebudú pridlho čakať na výsledky vyšetrovania. Keď si uvedomia, že u nás prípad zametáme pod koberec, budú pre istotu vychádzať z predpokladu, že Slovensko je mafiánsky štát, ktorému nehodno veriť. Čo bude mať pre nás fatálne politické aj ekonomické dôsledky.

Ak existuje čo i len tieň podozrenia, že do únosu Trinh Xuan Thanha boli zapletení slovenskí policajti, alebo dokonca ich minister, bolo povinnosťou slovenskej prokuratúry vyvrátiť ho alebo potvrdiť. Tak rýchlo, ako sa len dá. Pretože jedinou možnosťou, ako minimalizovať škody, je rýchle vyvrátenie podozrení alebo promptné potrestanie vinníkov. A kto iný, ak nie práve generálny prokurátor by mohol bez zábran vyšetrovať ministra vnútra? Na to tú svoju nezávislosť a autoritu má, a nie aby sa cítil dôležito, keď sa mu podriadení úctivo klaňajú. Ak nejakým pocitom dôležitosti skutočne trpí, po tejto kauze má naň o významný dôvod menej.

To isté platí aj o riaditeľovi Slovenskej informačnej služby. Nikto od neho nečaká, že bude vedieť o spravodajských operáciách cudzích tajných služieb na našom území skôr, než prebehnú. Je to len politický nominant, nie profesionál. Bolo by zázrakom, keby sa na takejto zložitej pozícii dokázal za púhe dva roky vypracovať aspoň na amatéra. No aj keby zostal navždy diletantom, právom od neho môžeme žiadať, aby o akciách špiónov na Slovensku niečo vedel aspoň rok po tom, čo ich úspešne zrealizovali a znemožnili nás pred naším najdôležitejším spojencom a partnerom.

Obľúbená metóda vlády poslanca Fica, nechať vec vyhniť, tentoraz fungovať nebude. Vyhníva totiž dôvera našich spojencov a partnerov. A nielen v Nemecku. Ešte aj tých Poliakov sme dokázateľne oklamali, keď sme im tvrdili, že na palube je Kaliňák. Buď vyhnije táto vláda, veľmi rýchlo, alebo celé Slovensko.