Päťdesiat rokov po: Nová invázia práve prebieha

Uplynulo pol storočia odo dňa, keď sovietske vojská obsadili našu krajinu. Žije čoraz menej pamätníkov toho dňa. No 23 rokov trvajúcu okupáciu ešte zažili mnohí z nás. Napriek tomu dnes mnohí trpia pocitom, že Slovensko nepatrí na Západ a s Ruskom ho viaže akési mystické, všeslovanské puto. Vesmír miluje iróniu - slovenský nacionalizmus je dnes ruský.

Invázia bola iba začiatkom. Iste, sovietski vojaci strieľali do neozbrojených civilistov. Mnohých zavraždili alebo zmrzačili. Povedali im, že ich posielajú potlačiť kontrarevolúciu. Mysleli si, že idú do vojny, boli vystrašení a mali pocit, že sa musia brániť. Ľudsky sa to pochopiť dá. Aj odpustiť by sme im mohli, keby o odpustenie stáli a nečakali od nás vďačnosť.

Väčšie škody ako tanky a streľba v uliciach napáchali dve desaťročia diktatúry riadenej priamo Kremľom. Nechajme bokom tie ekonomické. Z najhoršieho sme sa dostali, a keby aj nie bohatí, rozhodne sme blahobytní. Ako nenapraviteľné sa ukazujú morálne škody.

Kto nekradne, okráda svoju rodinu, tak znela základná poučka prežívania v diktatúre proletariátu. Režim ľudí naučil, že krádež je zločin, ale nie hriech. Že je trestná, ale nie je to hanba. Politické elity moderného Slovenska dodnes vládnu spôsobom boľševických papalášov. Ráta sa len vlastná rodina. Čo je spoločné, je legitímnou korisťou mocných, alebo kohokoľvek, kto si z nej dokáže urvať svoj podiel.

Rozdiel je v tom, že kým v zlatom socíku mohli prakticky beztrestne kradnúť všetci, dnes má na to monopol úzka elita. Drobný človiečik je frustrovaný. Cíti sa ako lúzer porevolučnej zmeny.

Rusko veľmi šikovne využíva tento sentiment a podporuje nostalgiu za časmi, keď mal každý všetko. Teda všetko, čo bolo k dispozícii. Nebolo toho veľa, no všetci si boli vo svojej chudobe rovní, nebolo čo závidieť. Zlatý vek.

Podľa oficiálnej politiky Ruskej federácie bol vpád do Československa priateľskou pomocou; rozpad Sovietskeho zväzu dejinnou pohromou, ktorú treba napraviť. A usilovne napráva. Vedie lacnú ale účinnú propagandistickú vojnu. Zatiaľ ju vyhráva.

Síce iba asi pätina Slovákov si myslí, že ich krajina nepatrí na Západ, no rovnaký je aj podiel ľudí, ktorí si myslia opak. To prvé je normálne, to druhé zarážajúce. Skutočným úspechom kremeľských stratégov je práve tých 60 percent populácie, ktorá uverila, že sme akýmsi mostom medzi Európou a Ruskom. Ľudia, ktorí síce nebudú podpisovať pozývacie listy, no nebudú sa ani stavať na odpor, až nám budú znova brať slobodu.

Nová invázia práve prebieha, bez tankov a streľby. Stačí si pozrieť postoje parlamentných politických strán, od Smeru cez SaS až po ĽSNS. Kto sa jej dnes nepostaví na odpor, následnú okupáciu a všetko zlé, čo nám prinesie, si v plnej miere zaslúži.