Fico a Sulík sú na jednej lodi

Robert Fico si päťdesiate výročie invázie sovietskych vojsk do Československa ani nevšimol. Ako radový poslanec azda ani nemal dôvod a je to aj otázka vkusu - keď už tomu režimu do 89. roku slúžil, je lepšie dnes taktne mlčať. Nepochybne sa rozhodol múdrejšie ako Richard Sulík. Šéf svetlozelených využil okrúhle výročie na to, aby vojenskú okupáciu prirovnal k nášmu členstvu v Európskej únii.

O Sulíkovi sa hovorí, že okrem výpočtov v Exceli veľa silných stránok nemá. Žiadať od neho, aby porovnal ekonomický vývoj Slovenska po auguste 1968 a máji 2004, by aj napriek tomu mohol byť neprimerane vysoký nárok. Porovnať počet mŕtvych a zranených z augusta 1968 s počtom obetí invázie vojsk NATO po jeho nesúhlase s pôžičkou pre Grécko a povalení vlastnej proeurópskej vlády by však nemuselo byť nad jeho sily. Samotný Sulík je napokon živým dôkazom, že liberálna demokracia predstavuje pre individuálne slobody menšiu hrozbu než totalita. Napriek jeho výrokom ho dnes nik neposiela ani do Pinelovej nemocnice, nieto do uránovej bane.

Sulík, hoci nie je najbystrejší ani medzi užitočnými, zhruba vie, čo hovorí. Svojou primitívnou, populistickou rétorikou vedome maskuje politickú impotenciu. Lebo veď niežeby na fungovaní Únie nebolo čo kritizovať. Spoločné fungovanie 28 štátov s často protichodnými záujmami je nesmierne komplikované a určite nie ideálne. No keby mal Sulík v rukách reálne riešenia, bojoval by svojimi geniálnymi, vizionárskymi návrhmi v Bruseli, nie v slovenskej krčme štvrtej cenovej skupiny. V konečnom dôsledku je to poslanec Európskeho parlamentu.

Sulík a Fico dnes nereprezentujú protichodné ideológie ani odlišné riešenia. Sú to len prirodzení konkurenti, ktorí sa bijú o toho istého voliča. Nemajú čo ponúknuť, preto umelo vytvárajú dopyt po silnom vodcovi, ktorý ochráni národ pred neexistujúcou hrozbou. Iba ak ľudia uveria, že žijú v obkľúčení cudzích hôrd, ktoré chcú ulúpiť ich ženy a sociálne dávky, môžu sa pasovať za ochrancov národa v obkľúčení.

Je to model, ktorý funguje, stačí sa pozrieť do Maďarska. Aj Viktor Orbán bol mladý liberál, dokonca študoval za peniaze Georga Sorosa.

Fico ani Sulík v skutočnosti neprinášajú nič nové. Už Vladimír Mečiar vyhlasoval, že Slovensko musí byť súčasťou Západu, no urobil aj nemožné, aby zostalo v ruskej sfére vplyvu. Dôvod je prostý. Je jedno, na akú vysokú funkciu vás zvolia, v euroatlantickej civilizácii zostávate vždy iba služobníkom verejného záujmu. Ak máte moc v Rusku, jediným účelom verejnosti je slúžiť vašim osobným záujmom.

Jediný rozdiel spočíva v tom, že Mečiar a Fico vedeli, čo činia. Sulík nevie, on iba verí. Verí v Richarda Sulíka. Vierou, ako svätí verili v Krista. Pre inú vieru ani v jeho gigantickom egu nezostáva miesto. Neverí napríklad ani na geopolitiku. A viete ako je to, keď sa niekto vrhne zo strechy vežiaka, aby si zalietal, lebo neverí na gravitáciu, nie je to samovražda. Laik by povedal, že je to prosto blázon.