Maďarsko nás predbehlo, zaviedlo fašistický režim ako prvé

Maďarsko posunulo boj s mohamedánom na novú úroveň. Žiadateľov o azyl šupnú za mreže a odoprú im potravu. Potom sa ukáže, či chcú slobodu, alebo žrať. Pokiaľ sú ochotní vzdať sa svojich práv a rozhodnú sa krajinu dobrovoľne opustiť, nikto ich, samozrejme, nedrží. Stavba krematória je drahá, prevádzka energeticky náročná. Nech si len skapú niekde inde. Migranti prosto majú smolu, že dorazili iba do Maďarska, a nie do Európy.

Potravinové prídely síce dostávajú ženy a deti, nesmú sa však o ne so svojimi manželmi, bratmi či otcami podeliť. Aj keď majú peniaze, nemôžu si jedlo kúpiť, keďže nesmú opustiť láger. Nájdu sa takí, čo by im jedlo priniesli, keby im to úrady nezakázali. Podľa nového zákona je to trestné, za pomoc utečencom hrozí až rok väzenia.

Nedá sa nespomenúť, že za pomoc Židom hrozila kedysi smrť. Napriek tomu sa našli takí, čo pomáhali. Aspoň hŕstka, ktorá by radšej zomrela, než sa vzdala svojej ľudskosti. Vitajte v starých dobrých časoch.

Je zbytočné to ďalej ukrývať za diplomatické eufemizmy o iliberálnej demokracii. Viktor Orbán transformoval Maďarsko na fašistický štát, hoci nepochybne v demokratickom procese. Práve to je na tom také desivé. Všade sa môže dostať k moci šialenec, ide skôr o to, či sa pri nej dokáže udržať.

Orbán má v Maďarsku podporu, o akej sa vodcom našej veľkoslovenskej ríše nesníva. Zo štátnych zdrojov rozdal svojim oligarchom taký podiel, že hoci by si Robert Fico prisvojil aj všetky zásluhy Vladimíra Mečiara, stále by nebol hodný stať sa ani učňom veľkého vodcu všetkého maďarstva. Napriek tomu Orbána volič masovo ľúbi.

Bolo by hlúpe zvaliť to na maďarskú národnú povahu. Stačí sa pozrieť naokolo, aby bolo jasné, že naši južní susedia nás iba predbehli. Ak sa nestane zázrak, Budapešť je oknom do našej vlastnej budúcnosti. Trend sa dá jasne odvodiť trebárs z toho, ako komentujú správu o maďarskej hladomorni slovenské sociálne siete: tak im treba alebo bez práce nie sú koláče patrí ešte medzi tie kultivovanejšie reakcie.

Uväzniť človeka a nedať mu jesť, čiže základný mechanizmus nacistických vyhladzovacích táborov, sa stáva nielen tolerovateľným, ale rovno správnym. Ľudia ho schvaľujú, a vôbec sa už nehanbia svoj názor verejne prejaviť. Pod vlastným menom a s vlastnou tvárou.

Z fašizmu sa stal mainstream. Nie vďaka primitívom z ĽSNS, ktorí napokon nikdy nenájdu odvahu ani na to, aby sa k svojim fašistickým výrokom prihlásili. Zapríčinili to tradičné politické elity, ktoré o utečencoch rozprávajú ako o migrantských hordách. Vzali im ľudskosť a dôstojnosť, ako kedysi nacisti Židom a Rómom. Za dnešný stav nesú zodpovednosť predovšetkým politici zo Smeru, z SaS a z KDH. Pretože oni bývali tí civilizovaní a štandardní. Mainstream. Ak to hovoria oni, nemôže to byť predsa fašizmus. Oni len zahodili pokrytectvo politickej korektnosti a popisujú veci také, aké naozaj sú.

Nuž dobre, dajme im, iba tento jediný raz, za pravdu: Do čerta s politickou korektnosťou - ak sa tej hnedej luze nepostavíme na odpor, sami jedného dňa skončíme vo vyhladzovacích táboroch.