Fašizmus nie je hanba, fašizmus je už mainstream

Andrej Danko volá po obmedzení výrokovej imunity poslancov. Argumentuje legitímnym bojom proti fašistom v národnej rade. Keďže je to povestne obratný rečník, nezabudol spomenúť ani to, že nestrpí ďalšie obviňovanie od opozície. A zmienil sa aj on tom, ako závidí Viktorovi Orbánovi jeho politickú moc. Kapitán parlamentu sa prosto rozhodol, že všetkým zapchá hubu.

Bolo by príjemné aspoň na chvíľu uveriť ilúzii, že kapitán Danko je síce zábavne zmätený, no inak vcelku dobromyseľný demokrat, ktorému ide o dobro krajiny a jej ľudu. Šlo by to oveľa ľahšie, keby nemal za chrbtom malebné postavičky ako Anton Hrnko, a stále by to bolo nemožné.

Danko neútočí na ĽSNS preto, že by s nimi bol v zásadnom ideologickom rozpore. Totalitné formy vlády mu imponujú a v ruskej dume sa musel cítiť omnoho komfortnejšie, ako trebárs v Európskom parlamente. Pre Danka je ĽSNS priamou konkurenciou, ktorá ho oberá o hlasy Jána Slotu.

Vzdať sa primitívneho, vulgárneho nacionalizmu z krčiem štvrtej cenovej skupiny a staničných bufetov nebolo pre SNS ideologickým rozhodnutím. Vzniklo v období, keď maďarská karta úplne stratila silu a rómsku už pevne držal v ruke Marian Kotleba. Je to len politický marketing, ktorý pomohol národniarom k návratu do parlamentu. Oslovil slušnejšieho voliča, ktorý síce súhlasil s fašistami, no ešte sa ich hanbil voliť.

Danka napokon dobieha, že fašizmus už dnes nie je hanba, ale mainstream. Stále viac ľudí verejne hlása názory, ktoré boli sotva pred piatimi rokmi tabu. Nenávidia všetky existujúce menšiny, horlia za čistotu bielej rasy a národa, nahlas snívajú o vyhubení svojich nepriateľov, na sociálnych sieťach sa svojim oponentom otvorene vyhrážajú násilím a smrťou. A nie je to už iba hlučná hŕstka vyšinutých úbožiakov, ale významný podiel elektorátu. Až pôjdu voliť, nebudú sa viac hanbiť. Dajú hlas tým, ktorým uveria, že ich nenávisť je pravá a odhodlanie zabíjať pevné.

Ľudia sú frustrovaní, a je úplne jedno, že sa im nikdy lepšie nežilo. Nedokážu naplniť svoje neprimerané očakávania a hľadajú vinníka. Politické elity, namiesto toho, aby ich trpezlivo vracali do reality, surfujú na vlne nenávisti. Krátkozrako rátajú svoje volebné preferencie a nedochádza im, komu a čomu dláždia cestu.

Až väčšina voličov uverí, že ich nepriateľom je zlý Západ a každý, kto mu slúži, patrí na kandeláber, bude Danko medzi prvými obeťami pouličných ľudových tribunálov. Ešte pred židojaštermi, migrantmi, Rómami, homosexuálmi, slniečkarmi, vítačmi a inými parazitmi. Nespasia ho ani dovolenkové poukazy. Aj keby si ich mohla jeho cieľová skupina dovoliť, jej nenávisť vydrží dlhšie než vďačnosť.