Vzdajte to. S katolíkmi sa dá iba hádať, nie diskutovať

Široká verejná diskusia plná emócií o tom, koho a prečo sa rozhodla katolícka cirkev blahorečiť, je absurdná. Nikoho tým neobmedzujú, na životy ostatných ľudí nemá nová príslušníčka kresťanského panteónu žiaden vplyv. Odkaz, že nechať sa znásilniť je hriech a lepšie je zomrieť, znie príšerne, záväzný je však iba pre ľudí, ktorí mu veria. A s tými sa nedá diskutovať, iba hádať. Obojstranne frustrujúca a zbytočná kratochvíľa.

Porciovanie exhumovaného tela sa, samozrejme, môže priečiť vkusu, no tolerancia znamená strpieť niečo, čo nám nie je príjemné, nie ignorovať veci, ktoré sú nám ukradnuté. Mŕtvemu je to už jedno a mnohým veriacim to zrejme prináša hlboké uspokojenie. Sú presvedčení, že kúsky zavraždenej majú čarovnú moc, ktorá pomôže iným ľuďom. Myslia to dobre a keď na nich pre to útočia, cítia sa ublížene. Úplne normálna ľudská reakcia.

Základom procesu blahorečenia je viera, že mŕtvy človek koná po svojej smrti zázraky. Je to úplne iracionálna predstava, náboženská viera je však zo svojej podstaty opakom racionality. Fakty sú dané, nemôžete v ne veriť či neveriť. Respektíve môžete, ale aj keby ste neverili v gravitáciu, levitovať nezačnete.

Veriaci nenadobúda svoje presvedčenie vzdelávaním, ako logický záver vyplývajúci z analýzy faktov, ale indoktrináciou. Iracionálne koncepty sa preto nedajú vyvracať vecnými argumentmi. O viere sa diskutovať nedá, dá sa o nej iba hádať. A hádka žiaden názorový rozpor nevyrieši, dokáže len zhoršiť vzťahy medzi jednotlivými stranami sporu. Ak niekto verí, že je racionálny, mal by sa hádkam s katolíkmi vyhýbať, nech by ho to stálo akékoľvek sebazaprenie. Ak je raz múdrejší, nech radšej ustúpi.

Na výmenu potom môžeme žiadať od katolíkov, aby sa tiež trochu posnažili a správali sa aspoň v intenciách svojho vlastného presvedčenia. Nech aspoň nešíria nenávisť. Lebo to, čo z ich radov vyplávalo na povrch v tomto zbytočnom konflikte, svojou jedovatou zlobou nijako nezaostáva za bežnými prejavmi krajnej pravice či islamistických radikálov.

Ak slovenskí katolíci trvajú na rešpektovaní slobody vyznania, budú musieť rešpektovať právo ostatných neveriť vo veci, ktorým uverili oni. Ich systém viery stojí na predstavách primitívnych nomádov z doby bronzovej o fungovaní vesmíru. Majú nespochybniteľné právo prežiť svoje životy v súlade s nimi, no nemajú právo k tomu nútiť aj ostatných.

Práve pokusy katolíkov prenášať svoje logicky neobhájiteľné náboženské predstavy do zákonodarstva zvýšili citlivosť sekulárnej spoločnosti. Ľudí vydesilo ich posolstvo, že obete znásilnenia sú nečisté, hriešne a bolo by lepšie, keby boli mŕtve než zneuctené. Cirkev pretláča svoje predstavy do legislatívy bežne - o rodine, o interrupciách, o homosexuálnych zväzkoch. Keby začala pretláčať aj túto, mohli by sme sa jedného rána zobudiť do krajiny, v ktorej obete znásilnenia trestajú. Neboli by sme napokon jediní, je to bežné v štátoch, kde platí šaríja.

Ak katolíci upustia od rétoriky talibanu, prestane ich sekulárna spoločnosť vnímať ako hrozbu. A keď prestanú na dennej báze agresívne a nenávistne súdiť sekulárnu spoločnosť, ani tá nebude súdiť ich. Stačí, ak sa budú inšpirovať písmom, ktoré považujú za sväté.