Hľadá sa užitočný gauner

Nepodpísaný komentár uverejnený v jednom z najprestížnejších denníkov sveta pôsobí sám o sebe bizarne. Ešte bizarnejší je obsah anonymného textu v New York Times. Niekto z najbližšieho prostredia prezidenta Spojených štátov popisuje, ako so svojimi kolegami sabotujú rozhodnutia svojho šéfa, aby zabránili aspoň najhorším politickým a ekonomickým pohromám. Napriek tomu málokto pochybuje o autenticite príspevku. Lebo nič nie je natoľko bizarné, ako Donald Trump v Bielom dome a uveriteľným sa stáva prakticky čokoľvek.

Skúste si niekedy pozrieť historické záznamy Adolfa Hitlera rečniaceho pred hajlujúcim davom a konfrontovať ich s mýtmi o charizmatickom vodcovi. Nepotrebujete vedieť po nemecky, nemusíte mať ani potuchy o psychiatrii. Prehnané gestá hystericky vrieskajúceho mužíčka so smiešnymi fúzikmi dokáže ľahko prečítať aj laik, ktorý nerozumie obsahu jeho rétorického amoku. Vie, že sa díva na úplného magora. Má problém pochopiť, ako dokázal uvrhnúť svet do jednej z najzničujúcejších pohrôm moderných dejín.

Ešte šialenejšie pôsobí Hitlerov najbližší spojenec, taliansky fašistický vodca Benito Mussolini. Ten už ani nevyzerá ako šialený diktátor, skôr ako jeho karikatúra. Zdá sa, že do historického dokumentu niekto omylom nastrihol pasáž z komédie, ktorú vyrobili jeho nepriatelia, aby ho úplne znemožnili. Mozog sa zdráha prijať fakt, že mal neobmedzenú moc a širokú podporu ľudí. Boli naši predkovia v prvej polovici 20. storočia naozaj o toľko sprostejší, ako sme my?

A potom zvolili za prezidenta USA Donalda Trumpa. Globálnu superveľmoc, ktorá má zásadný vplyv na celú planétu, ovláda čudný mamľas so slovnou zásobou retardovaného decka a intelektuálnym výkonom výnimočne starostlivo vypiplaného imbecila. Má morálku treťotriedneho dílera heroínu z geta a správanie pasáka pouličných prostitútok. Hitler a Mussolini pri ňom pôsobia ako sexsymboly svojej doby a rímsky cisár Caligula ako etalón príčetnosti.

Ak sa k nemu niekto dobrovoľne pridal a stal sa členom Trumpovho najužšieho tímu, dotyčný nebude nijaký velikán ducha. Duševne zdravý človek s morálnou integritou do toho spolku vstúpiť nemôže. Preto je jeho komentár taký desivý. Ak sú každodenné rozhodnutia imperátora Trumpa za čiarou už aj pre oportunistickú, bezcharakternú tlupu politických dobrodruhov, ktorí s ním spojili svoj osud, balansuje svet na pokraji priepasti. To je skutočný odkaz muža bez mena, ktorý sa pokúša seba samého vykresliť ako hrdinu vnútorného odboja. Možno ráta s tým, že ak sa podarí šialenca v prezidentskom kresle odstrániť, prihlási sa k svojmu počinu a vyslúži si aspoň milosť, ak už nie obdiv a potlesk. A prečo by nie?

Predstavte si, že by sa aj u nás našli ľudia, ktorí by sa pokúsili aspoň o pasívny odpor. Občas by neodovzdali nezmyselný príkaz nižším zložkám, inokedy by s byrokratickou tuposťou trvali na dodržaní všetkých predpisov a doslovnom naplnení litery zákona, alebo by dokonca podľa zákona konali. Vietnamská tajná služba by nikdy neodletela slovenským vládnym špeciálom. Slečna Trošková by neobedovala s Angelou Merkelovou a nikdy by sa nestala štátnou radkyňou na úrade vlády. Ba ani chudák Marian Kočner by nesedel vo väzbe, pretože väčšina podvodov, z ktorých ho podozrievajú, by sa vôbec nedala spáchať.

Vlastne by bolo dobre, keby sa aj u nás našli užitoční gauneri, ktorých by aspoň pud sebazáchovy dotlačil k správnemu konaniu. Možno by nedostali kreslo v ďalšej vláde, ale určite by si zaslúžili generálny pardon.