Keď sa Lubyová posnaží, raz by mohla byť aj starostkou

Keď sa Martina Lubyová stala ministerkou školstva, vyvolala neprimerané očakávanie, že aj keď evidentne neašpiruje na titul miss sympatia, mohla by aspoň zlepšiť postavenie slovenskej vedy. S jej životopisom a ambíciami by to bola vlastne povinná jazda. Očakávať od nominantov SNS väčší výkon ako trebárs od Antona Hrnka či Andreja Danka, je však skvelý recept na zbytočnú frustráciu. Má slúžiť strane, nie štátu. A rozhodne by sa mala pokúsiť poslúžiť aj sebe, pretože členstvo vo vláde poslanca Fica nebude len vrcholom, ale skoro určite aj koncom jej kariéry.

Lubyová pôsobí, že vlastná inteligencia a vzdelanie jej úplne zatemňujú zdravý rozum. Nie je však ničím neobyčajným, že ľudia na hranici geniality sa prejavujú ako sociálne slaboduchí. Obvykle im to všetci radi odpustia, pretože v nejakej oblasti podávajú mimoriadny výkon. To, žiaľ, nie je prípad ministerky školstva. Keby bola iba arogantná, nepríjemná a nerobila by vôbec nič, bola by stále tým najlepším, čo môže kapitán Danko ponúknuť. Lenže ona robí. Škody. Obrovské.

Jej spor so Slovenskou akadémiou vied vyzerá komplikovane, v skutočnosti je však taký primitívny ako poslanci SNS a podnikatelia skrytí za ich chrbtami.

Pôvodný zámer bol odovzdať majetok SAV vedcom a nechať ich, aby sa o svoje financovanie starali sami. Štát v tom absolútne zlyháva. Keď si bude elita národa spravovať svoj záležitosti sama, bude na tom jednoznačne lepšie.

Tento prekvapujúco príčetný nápad dokonca začali aj realizovať. Až sa zrazu niekto spamätal a uvedomil si, že veda stojí neuveriteľne veľkú hŕbu peňazí. A je síce pravda, že štát si ju nemôže dovoliť platiť, no keď sa vzdá kontroly nad vedeckými inštitúciami, nebudú si z nej môcť politici ukrajovať pre seba. Predstavte si tú pohromu, že zo zahraničných grantových schém či od súkromných darcov pritečú milióny na nejaký výskum a nikto na ministerstve, ani v spriatelených firmách SNS, z nich nedostane ani na kávu. Kam by sme takto došli? Veď to by bol koniec politiky. Kto by to šiel robiť za poslanecký či úradnícky plat?

Lubyová proces transformácie účinne zablokovala a parlament schváli takú úpravu zákona, po ktorej budú o vedeckých inštitúciách rozhodovať politici. Je to úplne logické. Kto by už mal rozhodovať o vede, keď nie ľudia ako Hrnko, Kollár, Danko, Cigániková alebo Matovič?

Vo vede ide o desiatky miliónov eur. A kde ide o verejné peniaze, nemusíte mať o kvantovej mechanike či molekulárnej biológii ani hmlistú predstavu. Nemusíte poznať ani rozdiel medzi organizmom a orgazmom, pokojne sa môžete domáhať oholenia Occamovou britvou, hľadať chovateľa, ktorý by vám predal Schrödingerovu mačku, alebo si dať nafotiť teserakty svojej milenky. Musíte vedieť len tunelovať, a to nie je žiadna veda. Keby bola, väčšina slovenských politikov by za ňu mala čestný doktorát z Harvardu.

Ministerka Lubyová by sa mala rýchlo rekvalifikovať a naučiť sa o tmavých dierach prvé aj posledné. Vo vedeckej komunite sa definitívne odpísala. Ak sa po skončení volebného cyklu neplánuje hojdať v sociálnej sieti štátu, ktorý pomáha devastovať, bude sa musieť preplaziť nejedným úzkym otvorom, kým si vybuduje nejakú tú politickú kariéru. Keď bude usilovná a naučí sa imitovať ľudské výrazy tváre, raz by to mohla dotiahnuť aj na starostku.