Mandát osobitného vyslanca: Rozhodujúca skúška európskej politiky v oblasti náboženskej slobody alebo presvedčenia

Zdielať na

20.9.2018 Komentáre

Mandát osobitného vyslanca: Rozhodujúca skúška európskej politiky v oblasti náboženskej slobody alebo presvedčenia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: SITA

BRATISLAVA / Začiatkom septembra Podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva zahájil rokovanie o návrhu uznesenia Usmernenia EÚ a mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Je to významný medzník, isté vyvrcholenie už rok prebiehajúcich úvah v rámci európskych inštitúcií o tom, ako by EÚ mohla efektívnejšie presadzovať a chrániť náboženskú slobodu vo svojej zahraničnej politike.

Komentár pre portál EuropskeNoviny.sk pripravila manažérka CSW pre právnu obhajobu v EÚ (Kresťanská solidarita vo svete) Amy Shepherd.

Je to tiež dokument, ktorý sa oplatí prečítať: odporúčania, ktoré parlament v tomto uznesení predkladá, budú totiž pravdepodobne zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti náboženskej slobody.

Hlavné zameranie uznesenia o náboženskej slobode

Návrh textu uznesenia bol zjavne písaný veľmi starostlivo. Je príjemné vidieť dobre uváženú politickú analýzu o tom, ako by EÚ mohla lepšie realizovať podporu slobody náboženstva alebo viery. Mnoho dlho zastávaných výziev občianskej spoločnosti sa do nej zahrnulo a rozpracovalo.

Obzvlášť vítaná je silná podpora pre mandát Osobitného vyslanca: návrh uznesenia “považuje vymenovanie Osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred” a “oceňuje Osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa s Osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva.”

Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ

Vytvorenie mandátu osobitného vyslanca v roku 2016 bolo trochu neočakávané. Ešte vo februári 2016 Európsky parlament vyzval EÚ, aby vymenovala stáleho Osobitného predstaviteľa pre oblasť náboženskej slobody (táto výzva sa opakuje v návrhu uznesenia). Požiadavku síce predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vypočul, no presadil jej miernejšiu verziu, keď o tri mesiace neskôr oznámil, že slovenského politika a bývalého eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Jána Figeľa vymenuje, no do úplne inej funkcie – osobitného vyslanca, teda úlohy, ktorá spadá pod Európsku komisiu, no so zdvojenou funkciou “špeciálneho poradcu komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu”.

Toto rozhodnutie bolo kontroverzné: nikto celkom nevedel, čo to osobitný vyslanec je a niektorí hovorili, že vyznačenie témy náboženskej slobody za stredobod záujmu podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Výber miesta a načasovanie tiež neboli šťastné: Juncker sa rozhodol ohlásiť nový post vyslanca pre náboženskú slobodu vo Vatikáne pri príležitosti odovzdávania prestížnej európskej ceny pápežovi Františkovi.

Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca

Ak odložíme bokom počiatočnú kontroverziu, Ján Figeľ od roku 2016 dokázal svoje neochvejné zanietenie pre tému náboženskej slobody. Pracoval mimoriadne tvrdo, aby z pomerne nedefinovanej a zrejme skôr experimentálnej pozície vytvoril formálnu a funkčnú úlohu.

S veľmi stručným oficiálnym usmernením o tom, ako má jeho mandát fungovať, sa sústreďuje na rozsiahle cestovanie, stretnutia s národnými lídrami, duchovnými predstaviteľmi, obhajcami ľudských práv, akademikmi a inými, reční na medzinárodných konferenciách a verejných podujatiach.

Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a jeho vytrvalosť v upozorňovaní na záležitosti náboženskej slobody v zložitých diplomatických okolnostiach, cenne napomohli zviditeľniť angažovanosť EÚ v rámci tohto základného ľudského práva. Uistil a povzbudil ľudí, ktorí v pracujú vo svete na ochrane a obrane náboženskej slobody v náročných podmienkach jednotlivých krajín.

Figeľov vplyv za viac ako dva a pol roka je značný, najmä keď zvážime, že táto pozícia je z hľadiska zdrojov chronicky podvyživená, chýba jej stabilita (Figeľ bol vymenovaný na jednoročné, obnoviteľné obdobie, ktoré sa oficiálne predĺžilo v roku 2017 a znovu po máji 2018) a je spochybňovaná aj európskymi úradníkmi. Veľký podiel na Figeľovom úspechu musí byť pripísaný jeho osobnej charizme a iniciatíve.

Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca

Medzinárodná organizácia CSW (Christian Solidarity Worldwide /Kresťanská solidarita vo svete) a ďalšie už dlho zastávajú názor, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca plne efektívna, musí byť viac integrovaná do štruktúr ľudskoprávnej politiky EÚ. Únia naliehavo potrebuje celkovú stratégiu v oblasti náboženskej slobody, ktorá bude dlhodobá a prepojená s ostatnými stratégiami a činnosťami v oblasti ľudských práv.

Je preto veľmi povzbudivé vidieť návrh uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý rezonuje s týmito výzvami: “ľutuje skutočnosť, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi” a “vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti Osobitného vyslanca vyčlenením primeraných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov na výkon funkcie vyslanca a rozvíjaním systémovej inštitucionalizácie pracovných sietí vytvorených Osobitným vyslancom v rámci všetkých relevantných inštitúcií EÚ, alebo vytvorením funkcie Osobitného predstaviteľa EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery”.

Pridávajúc ďalšie výzvy návrh uznesenia tiež odporúča predĺženie funkčného obdobia osobitného vyslanca na viacročné obdobie a zriadenie “pravidelnej poradnej pracovnej skupiny zloženej z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery členských štátov a predstaviteľov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní”. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Toto všetko by malo byť vítané: predstavuje to pragmatický rozvoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca pri presadzovaní náboženskej slobody a napomôže informovanosti o tvorbe tejto politiky v rámci EÚ ako aj v celosvetovo.

Osobitný vyslanec stanovuje štandard

Mandát osobitného vyslanca už nie je len experimentom; aktivity a vplyv Jána Figeľa ukázali svoju hodnotu pre EÚ a jej dôležitosť vo svete. Tým, že v rámci náboženskej slobody existuje táto pozícia na vysokej úrovni, EÚ stanovuje štandard aj pre členské štáty, ktorý by mali nasledovať.

1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla vydalo švédske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom zdôrazňuje úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.

Je veľmi povzbudivé vidieť takúto dynamiku v rámci témy náboženskej slobody v členských štátoch EÚ. No taktiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej viedli na tejto ceste podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného predstaviteľa EÚ, ako to žiada návrh uznesenia.

Ľudské práva, ktoré slobodu náboženstva a viery zahŕňajú, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či európske voľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je viac ako potrebné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje základné princípy v oblasti ľudských práv slovami, ale aj činmi.

Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silný text a výzvy zostanú nedotknuté počas parlamentného procesu. Citujúc výraz, ktorý často používa Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude “lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.