Sulík si Matoviča zaslúži

Keď sa Igor Matovič a Richard Sulík pobijú na sociálnej sieti, môžete fandiť obom. Čím viac kôl vydržia, tým lepšie. Každá rana, ktorá trafí, poteší. Súperi sa navzájom dobre poznajú, takže vedia, kam mieriť. Každý úder zabolí a napácha nejaké škody. Ten zápas prosto nemôže dopadnúť zle. Ideálna by však bola remíza, po ktorej by z ringu oboch vyniesli rovno na smetisko politických dejín.

Iróniou politického života je, že Matoviča dovliekol do veľkej politiky práve Sulík, na vlastnom chrbte. Ten z neho okamžite zoskočil a nakopol ho zhruba tam, kde by mal naozajstný somár chvost. Šéf bývalých liberálov už aj vtedy uprednostňoval pred dlhodobou stratégiou sledovanie okamžitých preferencií, takže mu Matovič so svojím zadarmo distribuovaným regionálnym týždenníkom, na ktorom si celý vidiek čistil zemiaky, prišiel ako skvelý nástroj politického marketingu.

Šéf OĽaNO je v skutočnosti dokonalým nástrojom politickej deštrukcie. Aj keby dokázal prísť s funkčnými riešeniami, nedokázal by ich presadiť, pretože nemá politickú stranu, ktorej členovia by mali spoločné hodnoty a agendu. Je to len zmes ľudí, niekedy aj slušných a schopných, ktorí však nemajú žiadne spoločné ciele. Matovič si postavil kariéru na tom, že útočí na každého, pričom je mu jedno, na ktorej strane stojí.

Keď teda Sulík obviňuje Matoviča z populizmu, rozhodne mu nekrivdí. Pokus o zmrazenie poslaneckých platov je virtuálna téma pre potešenie závistlivých a škodoradostných. Na štátny rozpočet ani kvalitu prijímaných zákonov nemá prakticky žiaden dopad, pozitívny ani negatívny.

Keď Matovič otvorene hovorí, že Sulík je sociálne retardovaný, tiež sa veľmi nemýli. Je to očividné, šéf svetlozelených si na tom vlastne postavil politickú kariéru. Zároveň treba uznať, že Sulík je vo svojom asociálnom videní politiky aspoň konzistentný. Neplánuje šliapnuť na krk iba migrantom či Rómom, ale aj domácej chudobe, čo už naozaj nie je veľmi populárne. Kto nezarába, nech neje, ani keby pracoval. A keď nepracuje, nech radšej ani nie je, aj keby to bol dôchodca alebo dieťa, ktoré zhrešilo tým, že sa narodilo do zlej rodiny. Také je jeho videnie sveta a je v tom dlhodobo úprimný. Zavádzal iba keď kandidoval prvýkrát a tváril sa, že mu ide aj o liberálne hodnoty. Tie však spláchol skôr, ako začali koaličné rokovania pred zložením vlády Ivety Radičovej a odvtedy sa už na nič nehrá.

Práve preto bude v tomto zápase úspešnejší Matovič. Pád Smeru by dokázal zastaviť už iba zázrak. Poslanec Robert Fico stratil v prieskumoch viac percentuálnych bodov, ako dokázal Sulík nazbierať. Sklamaní voliči asociálnej demokracie budú hľadať niekoho, kto bude obhajovať vlaky a obedy zadarmo. Ak sa Matovič v sociálnych témach jasne vymedzí voči Sulíkovi, môže solídne zabodovať.

Sulíka zasa môže opustiť významný počet pravicových voličov, ktorí s ním nikdy zvlášť nesympatizovali, iba v ňom videli stávku na istotu proti Ficovi. V okamihu, keď Andrej Kiska oznámil, že vstupuje do hry, otvorila sa im lepšia možnosť. Sulík už nemá kde naberať hlasy.

Tí dvaja si jeden druhého zaslúžia. Kto si ich nezaslúži, je akákoľvek budúca koalícia, ktorá nebude schopná vládnuť bez nich, ani s nimi.