Kapitán Danko potrebuje poručníka a národná rada predsedu

Kapitán parlamentu Andrej Danko pokračuje vo svojej privátnej zahraničnopolitickej línii a odcestoval na euroázijský samit do Turecka, aby tam rokoval so šéfom ruskej dumy. Lebo je jedno, že Vjačeslav Volodin je na sankčnom zozname, je to jeho priateľ. Ako keby nedokázal pochopiť, že najvyšší reprezentant nášho zákonodarného zboru nemôže chodiť s pochybnými ľuďmi ani na pivo, nieto na oficiálne rokovania.

Slovenská republika je členom Európskej únie a NATO. Oba subjekty považuje Putinov režim za nepriateľské a vedie s nimi vojnu. Dnes už ani nie tak hybridnú, ako starú dobrú studenú vojnu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Agenti jej vojenskej rozviedky na našom území vraždia ľudí a pokúšajú sa o hackerské útoky na naše inštitúcie.

Pokiaľ si Andrej Danko uvedomuje, čo robí, vedome ide proti zahraničnej politike štátu, ktorú ako súčasť programového vyhlásenia vlády schválila národná rada. Čiže inštitúcia, ktorej predsedá. Celkom otvorene teda koná proti záujmom štátu, ktorý reprezentuje a nie je spôsobilý naďalej vykonávať svoju funkciu. Pokiaľ si kapitán Danko neuvedomuje čo činí, nemôže byť mentálne spôsobilý naďalej vykonávať svoju funkciu.

Ani jedna z verzií sa nedá vylúčiť. Dankova strana napokon nie je hodnotová, jej hlavným praktickým účelom je prihrať čo najväčší podiel zbrojárskych kšeftov svojim majiteľom. Ľudia z pozadia Smeru sa pomaly sťahujú z trhu, konsolidujú svoje majetky a pripravujú si únikové cesty do krajín, kam slovenská spravodlivosť nedosiahne. Investori, ktorí si kúpili SNS a urobili z Danka jej výkonného riaditeľa, sa snažia vyplniť vzniknuté vákuum. Kým tečú peniaze správnym smerom, politické úlety svojho bieleho koňa neriešia.

Strana ako taká ideologicky vyrastá z nacionalistického koreňa, ktorý je iba o nepatrný odtieň svetlejšie hnedý ako ĽSNS. Ak Danko občas útočí na Mariana Kotlebu, je to hlavne preto, že v skutočnosti je jeho priamou konkurenciou, ktorá ho obrala o neoľudácke hlasy. Otvorené sympatie ku Kremľu môžu byť signálom pre Dankovho voliča, aby sa nenechal zmiasť jeho vynútenou prozápadnou rétorikou a účasťou v proeurópskej vláde.

Potom je tu však aj Dankova prísne utajená rigorózna práca, jeho bonmoty, ktoré nedokážu dobre preložiť ani experti na klingočinu či vogonskú poéziu, bozkávanie výložiek a všetky ostatné notoricky známe prejavy, ktoré naznačujú, že tu už boli aj bystrejší ľudia, ktorí skončili pod sociálnou kuratelou. Nedá sa vylúčiť, že Danko naozaj nedokáže vyhodnotiť dôsledky svojho konania. V tom prípade súrne potrebuje poručníka a národná rada nového predsedu.