Fico 2.0 sa volá Richard Sulík

Ak sa Richard Sulík skutočne zaúčal do politiky u Mariána Kočnera, vysvetľuje to mnohé. Je oportunistický, bezohľadný, vypočítavý a cynický, no v žiadnom prípade ho nemožno nazvať machiavelistickým. Na to jeho politike chýba inteligencia aj akýkoľvek dlhodobý strategický cieľ. Je skôr kočneristická - arogantná, agresívna, krikľavo nevkusná, z topánok jej vytŕča slama a verí, že jej všetko prejde.

Vzťah Sulíka s Kočnerom sa rozhodne nedá nazvať dobrým, v tom hovorí majiteľ SaS pravdu. Každému, kto videl nahrávku z Kočnerovej kuchyne, musí byť jasné, že to bol vzťah dôverný. Predseda svetlozelených v nej hovoril veci, ktoré nikto príčetný a svojprávny nevysloví nahlas, pokiaľ svojmu partnerovi v diskusii bezvýhradne nedôveruje. Otázka znie, kde sa v Sulíkovi tá dôvera vzala, keď podľa vlastných slov vedel, že Kočner je “závadová osoba”?

Zoznámil ich vraj Ján Počiatek, ešte ako minister financií vlády Roberta Fica, pre ktorého Sulík pracoval. To bol ten, ktorý dostal od svojho premiéra žltú kartu, keď upadol do podozrenia, že finančníkom z J&T v Monaku na ich jachte vopred vyzradil kurz slovenskej koruny v čase prechodu na euro. Malo Počiatkovo odporúčanie v Sulíkových očiach napriek tomu takú veľkú váhu, že Kočnerovi absolútne dôveroval, aj keď ho zároveň považoval za závadového? Áno, mohlo mať.

Je jedno, čomu veríme, Počiatkovi únik informácií nikdy nedokázali. Tým pádom to nie je pofidérny politický kšeftár, ale fasa chalan, ktorý vie, ako sa točia milióny. Človek, ktorého rady a odporúčania majú značnú váhu.

Práve toto je Sulíkov najväčší problém. Nie jeho protieurópska rétorika, nie populistické útoky na utečencov či Rómov, dokonca ani nie programová impotencia, ktorá okrem chybného odvodového kolieska nemá žiaden obsah. To, čo Sulíka ako politika úplne diskvalifikuje, je jeho morálka. Presnejšie úplná absencia akéhokoľvek morálneho cítenia.

Sulík celkom úprimne a otvorene hovorí, že sa s Kočnerom stretával v jeho dome, lebo nechcel, aby ich spolu videli. Celkom presne vedel, že stretávať sa s ním je vážny prešľap. No od tých stretnutí očakával osobný prospech, takže mu to bolo jedno. Pre Sulíka bolo dôležité iba to, aby sme mu na to neprišli. Ani dnes sa za to nehanbí. Ani len netuší, čo je na tom zlé alebo nemorálne. Nedokáže tomu porozumieť.

Nech by sme to prikrášľovali akokoľvek, toto je typické myslenie psychopatov alebo zločincov. Neriešia, čo je správne. Prípustné je čokoľvek, čo je v ich prospech, pokiaľ im za to nehrozí trest. Je to aj mentalita Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a celej ich politickej garnitúry. Môžu všetko, lebo zákon je na nich krátky, hanbu nepoznajú a za česť si dvadsaťtisícové hodinky beztak nekúpiš. Je im jedno, či niekomu zničia život alebo bárs aj celú krajinu, kým za to ponesú iba politickú zodpovednosť, no nie trestnoprávnu. A  takto vidí svet aj Kočner. Je jedno, čo o ňom viete, kým mu to neviete dokázať. Rátajú sa len zarobené peniaze.

Sulíkove povestné raňajky s Kočnerom sa dajú pomerne ľahko pochopiť, no nie tolerovať. Lebo ak Fico je Mečiar 2.0, zo Sulíka postupne rastie Fico 2.0