Jana Kiššová: Čo zmajstrovala SNS? Ďalšiu drahú hlúposť

Ak sa obzrieme vzad, v roku 2012 nadobudol účinnosť zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, doslova kvôli preklenutiu dôsledkov finančnej krízy trvajúcej v období rokov 2008 až 2014. Tento cieľ bol dosiahnutý a tak v súčasnosti nie je žiaden dôvod robiť podobné opatrenia, ktoré zaťažujú zamestnávateľov a spôsobia zvyšovanie spotrebiteľských cien.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Napriek tomu Slovenská národná strana s takýmto nápadom prichádza – chce zaviesť osobitný odvod obchodných reťazcov.  Od budúceho roka majú pod hrozbou pokuty platiť 2,5 % z čistého obratu. Koho SNS-daň postihne? Obchodníkov, ktorým aspoň 10 % obratu tvorí predaj potravín a majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Obchodník nebude musieť odvod platiť, len ak jeho výška nepresiahne sumu 5 tisíc eur.

Na tomto návrhu nie je nehorázny len obsah, ale aj forma, akou sa do legislatívy prediera. Prichádza ako poslanecký návrh, čo je v prípade tak závažných zmien a dopadov trúfalé. A zúfalé. Táto forma totiž vylúčila z procesu riadne pripomienkové konanie, ako aj diskusiu s odbornou či laickou verejnosťou. Vedeli prečo.

Už si zvykáme na to, ako súčasná vláda pod zásterkou pomoci ľuďom ťahá od nich na každom kroku peniaze. Nie je tomu inak ani v tomto prípade, pretože aj tento odvod bude musieť niekto zaplatiť. Rovnako, ako to bolo pri zavedení osobitého odvodu pre banky, ktoré vtedy zvyšovali svoje poplatky, aby vykryli pokles svojich príjmov, aj tento odvod zaplatia ľudia. Ľudia, ktorí v reťazcoch nakupujú a pocítia to najmä tí s nízkymi príjmami.

Všetci si spomíname na skvost z dielne ulicou zosadeného premiéra Róberta Fica, ktorý v roku 2016 zaviedol zníženie sadzby DPH na vybrané potraviny a sľuboval zníženie ich cien. Dôchodcov vtedy poslal potupne kontrolovať obchodníkov, či tak naozaj spravili. Avšak ceny potravín na pultoch slovenských obchodov naďalej rastú. Počas prvého polroka 2018 medziročne vzrástli dokonca o 5,4 %, čo bol najvýraznejší nárast v rámci celej Európskej únie (EÚ). Viac TU.

Inforgarika NČ

Ďalším faktom je, že za potraviny platia občania na Slovensku  najviac z krajín V4. Ak sme v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín 100 eur, v Poľsku vyšiel zákazníkov takýto nákup 72 eur, v Maďarsku 91 eur a v Českej republike 95 eur. Viac TU.

Inforgarika NČ

​Ak predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že zavedenie zákona nebude mať žiaden vplyv na hospodárenie obyvateľstva, bohapusto klamú. Podľa Ľubomíra Koršňáka, analytika UniCredit Bank na Slovensku, sa zavedením týchto opatrení podstatná časť odvodu premietne do koncovej ceny potravín. A tú platí kto? Predsa zákazník. Tým pádom by ceny potravín mohli rásť o približne 2,5 % rýchlejšie, ako by rástli bez tohto odvodu. Toto avizujú už aj obchodníci.

SNS na obhajobu tejto osobitnej dane používa argument, že chce dosiahnuť, aby ľudia kupovali slovenské výrobky. Akoby dnes takú možnosť nemali a všetci sme tu boli chudáci, čo sú nútení kupovať zahraničné potraviny. Slovenské výrobky predsa k dispozícii sú a každý má možnosť voľby. Ak je deklarovaným cieľom tohto návrhu pomoc slovenským potravinárom, môže mať absolútne opačný efekt. V dôsledku zvýšenia cien potravín budú spotrebitelia nútení vyhľadávať lacnejšie tovary z dovozu (napríklad z Poľska) a slovenskí potravinári, ktorí drvivú väčšinu svojej produkcie predajú na Slovensku, budú vyššími cenami poškodení, tí menší možno zaniknú. Resp. môže nastať situácia, že namiesto zvyšovania cien potravín bude vyvíjaný tlak na znižovanie cien potravinárov – dodávateľov, čo pre nich bude mať rovnaký, možno aj likvidačný efekt.

A ako vyzerá celé toto uletené kolečko? Najprv vláda rozhádže podporu farmárom kadejakým „vadaloroškovcom“, zničí fungujúci trh a chýbajúce peniaze nechá zaplatiť obchodníkom s potravinami a spotrebiteľom. Ak to skrátim, tak na rozkradnuté dotácie sa cez ceny potravín poskladajú ľudia.

Podľa dôvodovej správy tohto zákona peniaze vyzbierané z týchto odvodov pôjdu do marketingového fondu Ministerstva pôdohospodárstva a mali by slúžiť na podporu slovenských výrobcov potravín. V budúcom roku sa očakáva získaná suma vo výške 120 miliónov eur. Takže celkom zrozumiteľne sa obchodu berie 2,5 % z čistého obratu, ale ako sa peniaze jednotlivým producentom rozdelia, to už návrh zákona neuvádza. Tu znova vzniká obava z dnes už pracovného nástroja smeráckej vlády – klientelizmu a korupcie, a to, že vyzbierané peniaze sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozdelia podľa subjektívneho kľúča, firmám spriazneným s touto vládnou stranou.

Robiť z obchodných reťazcov regulované odvetvie je navyše v rozpore s pravidlami členstva v EÚ. Podobný návrh Brusel stopol Poľsku aj Maďarsku. Európska komisia zistila, že daň z maloobchodného sektora je v rozpore s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Každá členská krajina totiž musí štátnu pomoc v akejkoľvek oblasti ohlasovať únii. Tá posúdi, či je návrh v súlade s pravidlami o voľnom pohybe tovarov a štátnej pomoci. Existuje tiež podozrenie, že zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov je v rozpore s Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, a to so zásadami rovnosti v právach, nediskriminácií, ochrany majetku, práva na podnikanie a právom na ochranu legitímneho očakávania.

Návrh zákona je nesystémový, bude viesť k vyšším cenám potravín, odrádzať investorov od investícií do obchodu na Slovensku a zhoršovať podnikateľské prostredie. Vzrastie neefektívne a korupčné prerozdeľovanie zdrojov od jednej skupiny podnikateľov k druhej. Obchodné reťazce netreba učiť správať sa. Je treba ozdraviť podnikateľské prostredie tak, aby sa na Slovensku mohli vyrábať konkurencieschopné potraviny nielen čo do kvality, ale aj ceny. A najmä: aby sme ich mali  za čo kúpiť.

Ak osobitný odvod prejde, s vysokou pravdepodobnosťou skončí nielen v Bruseli, ale aj na ústavnom súde, lebo mu ho dáme posúdiť.