Máte radi kpt. JUDr. Danka? Dobrú chuť!

Poslanecká družina kapitána Danka sa práve naprahuje k zdrvujúcemu úderu, ktorý zasadí obchodným reťazcom. Vyrúbi im ďalšiu daň. Síce len dve a pol percenta, no nie zo zisku, ale z celkovej tržby. Národniari rátajú s tým, že zbedačenému slovenskému ľudu zdieranému zlými kapitalistami spoza hraníc sa to bude páčiť. Cieľová skupina tohto legislatívneho skvostu zasa s hrôzou ráta mince v peňaženke, aby mala istotu, že jej pri pokladni vystačia na všetky tri rožky, ktoré má v košíku. Odborníci rátajú, že nevystačia.

Návrh plánuje zdrať reťazce zhruba o polovicu ich zisku, čiže o 150 miliónov eur ročne. Tie má potom prerozdeľovať rezort ministerky Matečnej. Lebo veď jej zásluhy a skúsenosti na tomto poli sú nespochybniteľné, stačí sa opýtať farmárov z Ndranghety.

Hovoríme, samozrejme, o polovici zisku všetkých reťazcov dohromady. Niektorým sa darí lepšie, iným o dosť horšie. Tie druhé by skončili v strate. Normálne by skrachovali, vydriduchovia. Ak je niekto schopný zahodiť svoj hlas v prospech kpt. JUDr. Andreja Danka, môže si nad tým spokojne pomädliť ruky a hrdo si zakrepčiť odzemok.

Topmanažér obchodného reťazca však nie je demokraticky volená funkcia, tých vyberajú na základe schopností. Je málo pravdepodobné, že budú ochotní financovať obrábanie parkovísk na východe Slovenska. Malé prevádzky na menej dôležitých miestach rovno pozatvárajú. Nejeden dedinský obchodík je totiž súčasťou veľkého reťazca.

Pripravovaný zákon navyše hovorí, že stačí mať dve prevádzky v dvoch okresoch. Napríklad dva malé obchody v dvoch väčších dedinách, ktoré oddeľuje hranica niektorého zo 79 okresov tejto šírej krajiny. Ak spolu predajú tovar za viac ako dvestotisíc ročne, budú považované za reťazec. Niektorí miestni, hlavne dôchodcovia, sa ocitnú v situácii, kedy im bude zbytočné vybrať sa do obchodu, pretože peniaze, ktoré mali vyhradené na jedlo, by beztak minuli za dopravu. O niečo lepšie na tom budú, ak obchodníci jednoducho len zvýšia svoje marže. Budú môcť aj naďalej jesť. O čosi menej, ale azda aj každý deň.

Zvýšenie cien a prepúšťanie časti zamestnancov, aby reťazce ušetrili na mzdách, je každopádne pravdepodobnejší scenár, ako ich hromadný odchod z trhu a hladomor. Na stopäťdesiatmiliónový balík, s ktorým bude môcť SNS šafáriť bez otravného dozoru z Bruselu sa poskladajú všetci, okrem bretariánov.

Keby chcela družina kapitána Danka naozaj pomáhať domácim výrobcom potravín a znížiť ceny ich produktov, stačilo by dohliadať na efektívne využívanie poľnohospodárskych dotácií. To je totiž ich jediný účel - udržať ceny potravín na úrovni, pri ktorej si ich môžu dovoliť všetci. Každé ukradnuté euro v dotačných schémach ste zaplatili vy, keď ste si kupovali jedlo. Pravdepodobne z dovozu, pretože ak dotácie skončia u ľudí, ktorí naozaj vyrábajú potraviny, vychádza spotrebiteľa lacnejšie ešte aj s dovozom.

Lenže čo by z toho družina doktora Danka mala? Tá potrebuje nakŕmiť svojich sponzorov, nie žobrač na slovenskom vidieku. Tej musí stačiť volebný guláš a po zvyšok volebného cyklu bretariánska diéta.