Dvaja precedovia

Reakcie na televízny duel Roberta Fica s Richardom Sulíkom krásne ukazujú, ako vníma volič slovenskú politiku - ako boj dobra a zla. Ak je Fico zlý, Sulík musí byť dobrý. Prípadne naopak, aj keď prívržencov expremiéra citeľne ubúda. V skutočnosti sledujeme príbeh bez kladných hrdinov. Diskusná relácia vo verejnoprávnej televízii iba ukázala že zápas prebieha na dne žumpy.

Poslanec Fico sa vytrvalo tvári ako skutočná obeť vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Richard Sulík zasa ako obeť machinácií Mariána Kočnera, ktorý ho chcel zdiskreditovať. Problém je, že bolo čím a ten pokus skončil spektakulárnym úspechom.

Fico so Sulíkom si prehadzovali Kočnera ako horúci zemiak. Pokúšali sa porovnávať, či je horšie byť jeho susedom alebo kamarátom, ku ktorému chodíte na raňajky a politické školenia. Niekto by im už mal vysvetliť, že v tom niet žiadneho rozdielu.

Samozrejme, môžeme právom predpokladať, že z Ficovej vlády vyťažil Kočner viac, keďže bol najdlhšie vládnucim premiérom. Sulík zatiaľ nevládol vôbec a podiel na moci si dokázal udržať rekordne krátko. Z neho sa v danom okamihu viac vyžmýkať jednoducho nedalo.

Bývalý premiér nesie plnú politickú zodpovednosť za pomery v krajine. Darmo sa oháňa číslami ekonomického rastu a priemerných miezd, obrovská časť ľudí je v lepšom prípade nespokojná a frustrovaná, v tom horšom rozzúrená. Nech už robil čokoľvek, s akýmkoľvek úmyslom a bárs aj najlepšie ako vedel, robil to mizerne. Vidia to už aj ľudia v jeho najbližšom okolí, no jemu chýba sebareflexia ešte aj na to, aby sa aspoň vysťahoval z bytu v z Bonaparte, ktorý je dnes architektonickou dominantou mafiánskeho štátu.

Nedá sa celkom vylúčiť, že Fica ako nájomníka nik nechce a nemá kam by sa podel, no posielať ho do basy je ešte aj na Sulíkove pomery ďaleko za hranou. Prezumpcia neviny je jedným zo základov našej kultúry. Nemučíme ľudí, aby sa priznali k zločinom, z ktorých ich podozrievame. Nežiadame od nich, aby dokazovali svoju nevinu. Sulík, ako záujemca o premiérske kreslo, by nemal posielať Fica do väzenia ani v krčme pri pive. Ide totiž o princíp. Ak nerozumie takým elementárnym princípom, ako je prezumpcia neviny, bolo by veľmi neprezieravé púšťať ho k moci.

Kto má aspoň štipku historickej pamäti, určite si spomenie, ako Štefan Harabin sľuboval basu Danielovi Lipšicovi. Tí istí ľudia, ktorí dnes tľapkajú Sulíka po pleci, ako dobre Ficovi naložil, boli vtedy pobúrení. Lebo si ešte pamätali maniere Vladimíra Mečiara a jeho okolia. Zneužívanie hrubej sily štátu bolo v deväťdesiatych rokoch normou.

Fico a Sulík nám predviedli identickú kultúrnu úroveň, akú predvádzal Mečiar počas vychýrených mítingov na bratislavských Pasienkoch. Neostali si navzájom nič dlžní. Mečiar nainštaloval operačný systém, na ktorom funguje Slovensko dodnes a Fico so Sulíkom na ňom len nechávajú bežať nové, sofistikovanejšie aplikácie. Skutočnú zmenu však nepredstavuje ani jeden z nich.