Na obzore sa črtá nový Kočner

Bývalý novinár a siskár Peter Tóth rázne dementoval informáciu, že sa priznal k sledovaniu novinárov pre Mariána Kočnera. Alebo teda presnejšie - Tóth obvinil Daniela Lipšica, že vyniesol zo spisu Tóthovu výpoveď, ktorú Tóth nikdy neurobil. Čitateľovi jeho dezinfoportálu by to zrejme aj mohlo stačiť, ten už zožral onakvejšiu beletriu z dielne slovenského majstra insitnej špionáže.

O Petrovi Tóthovi, ktorý sa z najväčšej hviezdy slovenskej žurnalistiky svojou dlhodobou, usilovnou prácou prepracoval na jej najväčšiu hanbu, si môžeme myslieť mnoho nepekných vecí. No bolo by hlúpe myslieť si, že je hlupák. Peter Tóth dnes síce nie je o nič viac novinárom ako trebárs Martin Daňo či Marián Kočner, ale stále je to najlepší novinár medzi špicľami a najlepší špiceľ medzi novinármi.

Keď v denníku Sme zistili, že ich najlepší investigatívec je vlastne legalizant SIS a vykopli ho, z večera na ráno sa stal šéfom kontrarozviedky. Následný škandál ho síce stál miesto a tajná služba má odvtedy zakázané verbovať novinárov, no napriek tomu sa na ulici nestratil. Keď už nemohol dianie v médiách ovplyvňovať priamo, postupne si v nich vybudoval nepriamy, no citeľný vplyv.

Dnes aj trojdňoví elévi aspoň hmlisto tušia, ktorí z ich kolegov sú kanálom pre mediálne splašky, na ktorých surfoval Marián Kočner a jeho kamaráti. Stačí si prečítať, čo kto písal o kauzách ako bol Čistý deň či Lipšicovo stádo. Práca novinárov je verejná, stačí ju čítať s porozumením. To, čo elévi tušia, šéfredaktori a riaditelia vydavateľstiev celkom presne vedia. Prečo to tolerujú, vedia len oni, a možno tí, ktorí z ich tolerancie profitujú.

Keby bol Tóth idiot, nikdy by sa nedostal takto ďaleko, dokonca ani ako Kočnerov špiceľ. Za jeho dementným dementi by teda mohlo byť niečo iné ako predčasná demencia. Redaktor Sme Adam Valček, ktorý mal byť medzi sledovanými novinármi, vyslovil domnienku, že polícia mohla vypočuť Tótha ako utajeného svedka. Má to logiku, jeho svedectvo by v takom prípade nebolo dostupné vo vyšetrovacom spise.

Technicky i právne by to obstálo. Takáto výpoveď by mohla byť dôležitá pre odhalenie objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Splnila by aj podmienku, že utajený svedok sa nemôže dopustiť ťažšieho zločinu, než z akého usvedčuje páchateľa. Nelegálne sledovanie a vyrábanie kompromateriálov je rozhodne menej odporné ako vražda.

Policajno-právnu idylku kazí len výhľad do budúcnosti. Ak Tóth naozaj nelegálne zbieral súkromné i pracovné informácie na novinárov, boli to iba tí, ku ktorým sa priznal? A boli to iba novinári? Odovzdal vyšetrovateľom všetok materiál vhodný na vydieranie, alebo si niekde založil šanón dôchodkového zabezpečenia? Lebo ak bol Tóth Kočnerovým učňom, čoskoro môže svojho majstra nahradiť, alebo aj prerásť a stať sa novým kráľom ryžovania zlata v žumpe.