Keby bol Rezník férový, propagoval by Mečiara a Hitlera

Mohli by sme opomenúť zbytočnú úvahu, čo by sa dialo v nemeckej verejnoprávnej televízii, keby do ankety o najväčšieho Nemca všetkých čias zaradila Ericha Honeckera a Adolfa Hitlera, no pripravili by sme sa aj o tú štipku čierneho humoru, ktorá sa dá zo smutného príbehu vedenia RTVS treťoligovým ľudáckym kádrom vyžmýkať. Ulrich Wilhelm by vo vete s Hitlerom ani nestihol vysloviť slovo “kontroverzný” a celé vedenie ARD by bolo na dlažbe alebo v blázinci.

Dalo by sa namietať, že Nemci si môžu dovoliť byť veľkorysí a vynechávať zo zoznamu národných velikánov zločincov a vlastizradcov. Majú z čoho vyberať. Kde však má chudák Jaroslav Rezník naškrečkovať sto slovenských mien, o ktorých bude divák aspoň hmlisto tušiť, čo boli zač? Juraja Jánošíka sa vzdať naozaj nemôžeme, bez ohľadu na to, že to bol taký Miki Černák svojej doby.

No Jozef Tiso a Gustáv Husák naozaj nie sú dobrí ani ako virálny marketing. Neboli totiž kontroverzní. Boli to normálni zločinci, bez ohľadu na to, že právoplatne odsúdili a popravili len jedného z nich.

Pokusy vyviniť prezidenta bábkového štátu nacistického Nemecka sú nezmyselné a pramenia z neoľudáckeho sentimentu, ktorý s láskou spomína na arizáciu, čiže štátom požehnané ulúpenie majetku vyvraždených susedov. Jozef Tiso dobrovoľne prijal zodpovednosť za genocídu svojich vlastných občanov. Kto sa ho pokúša ospravedlniť, stáva sa jej morálnym spolupáchateľom.

Rovnako nezmyselné sú aj pokusy vyviňovať prezidenta bábkového štátu Sovietskeho zväzu. Gustáv Husák prosto kolaboroval s okupantmi, ktorí jeho krajinu vojensky obsadili a prijal zodpovednosť za totalitnú vládu, ktorá cielene ničila životy svojich vlastných občanov. Je pochopiteľné, že kto bol spolupáchateľom zločinného režimu a profitoval z neho, s láskou naň dodnes spomína. No pochopiť motívy zločincov ešte neznamená, že ich máme tolerovať vo verejnom priestore.

Verejnoprávna televízia sa dostala pod priamu politickú kontrolu neoľudáckej SNS, ktorá sa konečne prestala hrať na umiernený nacionalizmus. Andrej Danko otvorene vyhlásil, že obdivuje Orbána s Kaczynskym, že má ambíciu vládnuť a plánuje vládnuť rovnakým štýlom ako oni. V praxi to znamená odstrániť, alebo aspoň oslabiť demokratické inštitúcie, ktoré kontrolujú výkonnú moc, umlčať kritikov a zaviesť autoritársku vládu podľa ruského vzoru.

Prvým krokom musí byť umlčanie akýchkoľvek slobodných médií, aby ľudia netušili, čo sa s ich krajinou deje. Druhým krokom bude ovládnutie súdnictva, aby ich nemal kto ochrániť pred svojvôľou kpt. JUDr. Danka a jeho tlupy lúpežných oligarchov, ktorí sa učili remeslu ešte za Husáka, keď vekslovali bony pred Tuzexom.

Keby chcel byť Rezník úprimný a férový, postavil by svoje kontroverzné upútavky na Vladimírovi Mečiarovi, Ivanovi Lexovi a Mikulášovi Černákovi. Namiesto Márie Terézie, ktorá by ho za to, v akej spoločnosti sa ocitla, pravdepodobne nechala vyváľať v dechte a perí a bičom vyhnať z krajiny, mohol Rezník radšej zaradiť Adolfa Hitlera, ktorý reálne vládol vojnovému slovenskému štátu, alebo Vladimíra Putina, ktorého by rád videl ako cára Západnej gubernie Ruskej ríše.