Výročie ČSR zatienili dušičky

BRATISLAVA / Keď vláda Slovenskej republiky v máji ohlásila, že schválila jednorazový štátny sviatok, stal som sa na veľmi krátku dobu jej fanúšikom. Na chvíľu som pocítil akési príjemné teplo a nadobudol pocit, že naši volení zástupcovia nie sú obyčajné egocentrické hovädá, ktoré myslia na iba osobný prospech. No ako sa neskôr ukázalo, nikto z nich nedokáže príjemne prekvapiť. A už vôbec nie prekročiť svoj neoľudácky tieň.

Na udalosti, ktoré v našich zemepisných šírkach rezonovali presne pred sto rokmi a vôbec sa nerodili ľahko, sa patrí spomínať. Dokonca častejšie ako jednorazovo, ale aj tak ma schválenie výnimočného sviatku potešilo. Nikdy som nefandil hejslovákom, ktorí sa búchali do pŕs a tvárili sa ako najväčší národovci, hoci nedokážu napísať súvetie bez toho, aby nezabudli pridať čiarku na správne miesto. Naopak, idea Čechoslovákov ako politického národa s mnohými sprievodnými benefitmi pre obe príbuzné etnická má pre mňa svoj šmrnc ešte aj teraz, keď všetky spomienky na spoločný štát zapadli prachom a pod ťarchou nových káuz samostatnej republiky.

Rozhodnutie vlády, v ktorej sedia aj príslušníci maďarskej menšiny, pritom odhalilo pozadie politiky, kde silnejší pes nekompromisne uchmatne väčšiu korisť. Pochybujem, že v mnohých rodinách zo žitného ostrova celkom vyhasla trianonská trauma spred sto rokov a napriek tomu premostení potomkovia hrdého Uhorska musia akceptovať oslavy výročia československej štátnosti.

Problém však je, ak oslavy vzniku prvej Československej republiky zatieni relatívne menej významné výročie Martinskej deklarácie. Akokoľvek nemôžeme uprieť vtedajším elitám snahu o vlastné sebaurčenie, v historickom kontexte ostala táto udalosť až na druhom mieste a bolo by namieste si to čestne priznať. Už sme si však zvykli, že slová ako česť či priznanie sú také neslovenské…

Čo teda možno čakať od chunty, ktorá sa už roky nezdráha prekrúcať nielen moderné, ale aj tie najstaršie dejiny? Čo je proti proti tomu uctievanie nekorunovaného kráľa Slovákov, ktorý neváhal vydať vlastného strýka úhlavným nepriateľom, aby ho oslepili? Čo je proti tomu počínanie verejnoprávnej televízie, ktorá sa zúfalo snaží naháňať divácke body nasadením právoplatne odsúdeného vojnového zločinca v upútavke o najväčšieho Slováka?

Naši ľudia majú celkovo zvláštne záujmy, pokiaľ ide o rozličné významné udalosti. Nebohý Paška odignoroval Nežnú revolúciu v kúpeľni pri kachličkovaní, jeho stranícky šéf Fico zase počas stého výročia česko-slovenského spojenia radšej provokuje fotkami z kubánskej misie. A je do plaču, ak má byť spásou tohto národa prezident, ktorého štátnickými vrcholmi sú statusy z lyžovačky v Rakúsku či spontánne vystúpenie v pražskej Lucerne. A je rovnako naivné očakávať, že riešenie prinesie samozvaný líder opozície, ktorý raňajkuje s Kočnerom.