Slovensko ovládol užitočný idiot Kremľa

Kapitán parlamentu JUDr. Andrej Danko nie je hrozbou pre svoju krajinu. Je iba užitočným nástrojom tejto hrozby, ktorý má efektivitu a inteligenciu sekery. Desivé je, že na otočenie našej zahraničnej orientácie stačí aj takýto tupý nástroj. Príčina je však prostá - je ňou predstava bezmála dvoch tretín populácie, že Slovensko nepatrí ani na Západ, ani do Ruska, ale malo by byť akýmsi mostom medzi nimi.

V tejto predstave je, samozrejme, väčší kus vypočítavosti než unikátnej kultúrnej identity. Keby sme to hrubo zjednodušili, priemerný Slovák chce eurá, ale nie migrantov. Rád si berie a nerád dáva. V politike sa to manifestuje ako mokrý sen lokálnych mikroputinov o autoritárskej vláde ruského typu za peniaze Európskej únie. Viktor Orbán to napokon v Maďarsku dokázal, otázne je len to, ako dlho bude ochotný nemecký a francúzsky daňový poplatník za jeho režim platiť.

Zatiaľ je ale predstava východného mosta so západným financovaním pre mnohých lákavá. Treba si však radšej vopred ujasniť, že Západ o mosty záujem nemá, je to ruský projekt a jeho majiteľom bude Ruská federácia. Pravidlá prevádzkovania mosta budú určovať v Moskve. Jeho západný koniec bude starostlivo uzatvorený a kontrolovaný.

Mnohým Slovákom, na rozdiel trebárs od takých Ukrajincov, sa to vidí ako prehnaná obava. Uniká im ruský pohľad na našu krajinu, ktorá v ňom predstavuje zaslúženú vojnovú korisť zaplatenú mŕtvymi vojakmi červenej armády.

Pripomeňme si, že Adolf Hitler a Josif Stalin neboli odvekými nepriateľmi. Najprv si Európu po bratsky podelili na nacistickú a komunistickú sféru vplyvu. Spolu zaútočili na Poľsko, spoločne ho okupovali, koordinovane na jeho území lúpili a vraždili. Potom Hitler podrazil Stalina a zaútočil aj na Sovietsky zväz.

Červená armáda najprv oslobodila svoje vlastné územie a potom dobyla aj územia, ktoré pôvodne obsadili nacisti. Československo bolo síce formálne oslobodeným spojencom, no v skutočnosti sa na jeho území len vymenili okupanti. Tí sovietski vraždili s trochu väčším citom pre mieru a podľa odlišných kritérií, no keď sme na konci šesťdesiatych rokov podľahli ilúzii, že si môžeme slobodne reformovať socializmus na trochu ľudskejší režim, okamžite nás obsadili aj vojensky.

Sovietska okupácia rozsiahlych častí Európy vydržala do okamihu, kým diktatúra proletariátu ekonomicky neskrachovala. Sovietsky zväz skolaboval a rozpadol sa, no Rusko sa so stratou svojho impéria nikdy nezmierilo. Oficiálni predstavitelia Kremľa oficiálne považujú kolaps Sovietskeho zväzu za najväčšiu dejinnú pohromu dvadsiateho storočia a celkom otvorene deklarujú, že ich cieľom je obnoviť jeho sféru vplyvu. Sféra vplyvu je eufemizmus. Znamená to, že nám chcú zasa vládnuť.

Z ruského uhla pohľadu sme vzbúrenecká západná gubernia, ktorá zradila a pridala sa k nepriateľom ríše. Andrej Danko si tento uhol pohľadu zrejme osvojil. On totiž, na rozdiel od nejakých šesťdesiatich percent populácie, zhruba vie, čo činí. Šéf ruskej dumy sa s ním napokon nestretáva preto, aby si užíval jeho šarmantnú spoločnosť. Až keď získal otvorenú podporu ruských politických špičiek a vytlačil z priazne Kremľa fašistov, začal Danko otvorene snívať o orbánovskom spôsobe vlády na Slovensku.

Dankovi pomáha predovšetkým impotencia domácej politiky. Opozícia je s ním hodnotovo zajedno, pretože žiadnu vlastnú agendu nemá. Smer sa zmieta v posledných kŕčoch pred politickou smrťou. Most sa už len zúfalo pokúša vyžmýkať posledné drobné na kávu z volebného obdobia, ktoré je jeho posledným. Tón oficiálnej zahraničnej politiky tak diktuje osempercentný kpt. JUDr. Danko, ktorý bozkával výložky v parlamente a nechal utajiť svoju rigoróznu prácu.

Parlament odmietol migračný pakt, najúspešnejšie dielo najúspešnejšieho ministra, akého kedy Smer mal. Bezpečnostnú a obrannú stratégiu vlády parlament ani neprerokoval, pretože tie označujú Rusko ako hrozbu. Nepovažuje ho zaň prakticky žiaden zo slovenských politických lídrov. To sú veľmi jasne čitateľné signály pre našich terajších spojencov v NATO a EÚ: Slovensko sa otáča, vracia sa do ruskej sféry vplyvu. Do budúcnosti s ním netreba počítať. Asi ich to nepoteší, ale už utrpeli bolestnejšie straty a nič hrozné sa nestalo.

Ale hlavu hore, nebude to také zlé. Veď aj v Rusku žijú ľudia, prežijeme aj my. Nemalo by to byť významne horšie ako na ruskom vidieku. Keby ste si nevedeli vytvoriť úplne jasný obraz, aké dobré to tam je, vyberte sa na víkend do najbližšej rómskej osady. Aj tam žijú ľudia, a nie oveľa lepšie.