Nový šéf diplomacie potrebuje vedieť jediné, že áno je po rusky da

Ak chceme hodnotiť Miroslava Lajčáka, treba si najprv ujasniť, že hoci sedel na ministerskom kresle, nie je politik, ale kariérny diplomat. Len ostatní diplomati vedia oceniť, čo všetko dokázal urobiť pre svoju krajinu, navzdory obmedzeným populistom, ktorí prijímali politické rozhodnutia. Slovensko v priebehu niekoľkých mesiacov otočilo svoju zahraničnopolitickú orientáciu a namiesto jadra Európskej únie smeruje do Moskvy. Lajčákova demisia nie je vypočítavosť či taktika, ale nevyhnutnosť.

Situácia je prostá, priam banálna. Ak vás zamestnajú ako lekára a potom od vás vyžadujú, aby ste zabíjali, lebo však ste stále expert na ľudské telo, tak jednoducho odídete. Lajčáka angažovala strana, ktorá napáchala všelijaké lotrovstvá, no donedávna sa kŕčovito držala Západu.

Niežeby liberálna demokracia Robertovi Ficovi obzvlášť vyhovovala. On sám nepochybne závidel Viktorovi Orbánovi, no nemal odvahu pustiť sa po maďarskej ceste do Moskvy. Jednoducho neveril, že je možné dlhodobo prevádzkovať Putinov model autoritárskej vlády za peniaze európskych daňových poplatníkov.

Lenže nakoniec sa Fico na Západe definitívne odpísal, lebo Ján Kuciak a Martina Kušnírová, Mária Trošková a Antonino Vadala, Trinh Xuan Thanh a Robert Kaliňák. A na východe ho už nepotrebujú. V plynovej rúre Vladimíra Putina je dnes pevne zaseknutý kpt. JUDr. Andrej Danko, takže pre Fica, ktorý to notoricky hral na obe svetové strany, v nej viac niet miesta. Vlastne existuje jediné miesto, kde je expremiér stále vítaný a má tam budúcnosť - v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

Osempercentný kapitán, najlepší vojak medzi právnikmi a najlepší právnik medzi vojakmi, de facto ovládol politický život v krajine. Danko diktuje obsah politiky, on určuje témy politickej diskusie a dokázal pre svoju víziu nového smerovania štátu získať ústavnú väčšinu, ktorou poslanci odmietli Lajčákov globálny pakt o migrácii.

Danko, keď bozkáva výložky, utajuje rigorózku, alebo sa zúfalo pokúša rozprávať po slovensky, môže na mnohých pôsobiť ako slaboduchý. No za tie roky, keď trpezlivo nosil tašku Jánovi Slotovi, sa naučil, ako na správnom mieste využiť správny okamih. Cielene si upevňoval pozíciu v Kremli, ale doma nebojoval, len si opäť trpezlivo počkal, kedy sa jeho konkurenti sami vyfaulujú z politiky. Danko prosto nie je lovec, ale mrchožrút. Je to veľmi úspešná evolučná stratégia, zjavne aj v politike.

V otvorene proruskej vláde Andreja Danka už Lajčák fakt nemá čo robiť. V oboch významoch tohto výroku. Neexistuje práca, ktorú by v nej mohol vykonávať, ani v nej nemá žiadne miesto. Slovenská republika už nebude potrebovať ministra zahraničných vecí, bude nám stačiť politický komisár, ktorý musí vedieť jedinú jednu vec - že po rusky sa áno povie da. Iné nároky naňho kladené nebudú.

Vyčítať Lajčákovi, že odmieta vykonávať prácu, na ktorú ho nikdy neangažovali, a ktorú by nikdy ani neprijal, je jednoducho tupé. Stačí sa napokon pozrieť, kto mu to vyčíta.

Zato pre poslanca Fica je post šéfa diplomacie mimoriadne atraktívny. Nie preto, že by predstavoval aspoň formálny návrat k moci. Naozaj mu bude stačiť to “da”. Reálnu moc bude musieť prenechať Dankovi, ktorý je pre Moskvu dôveryhodný. No možno si niekto spomenie na Ficove zásluhy a aspoň sa nebude musieť báť, že by sa raz niekto hrabal v jeho minulosti. Bude môcť v pokoji dožiť v Bonaparte, s Ľudovítom XIII. Aj pri cene 2600 eur za fľašu mu na pár debničiek azda zostalo. A keby nie, bude mu musieť stačiť Napoleon, asi tak po 15 eur za sedmičku.