Jana Kiššová: Čakám, pán Žiga, a som zvedavá

BRATISLAVA / Minister hospodárstva nedávno predstavil tretí antibyrokratický balíček. Tragikomické je, že z toho minuloročného splnil len 13 z 35 opatrení a s plnením toho druhého sa poriadne ani nezačalo. Minister však nezabudol dodať, ako vláda plní sľuby podnikateľom.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

Tretí antibyrokratický balíček obsahuje 36 opatrení na znižovanie administratívneho zaťaženia, podporu podnikania a digitalizáciu. Časť opatrení je zameraná špeciálne na zefektívnenie procesov pri začatí podnikania. Do konca budúceho roku by malo byť zavedených do praxe 32 opatrení, zvyšné by sa mali zrealizovať v priebehu roku 2020. Tieto zmeny by mali podnikateľom ušetriť v prvom roku 72,5 milióna eur, následne až 76 miliónov eur. Fakt som úprimne zvedavá a zároveň sa neviem dočkať, ako to dopadne tento raz. Pretože čakáme už dlho a výsledky neprichádzajú.

Vyplýva to aj z júlového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Ten konštatuje, že ministerstvo hospodárstva pri druhom antibyrokratickom balíčku vybralo priveľa opatrení s malým alebo priemerným významom pre podnikateľské prostredie a primálo opatrení schopných výrazne ho zlepšiť. (Viac TU)

Neriešia sa tu tie najkľúčovejšie problémy, akým je napríklad byrokracia. Ono to totiž funguje v realite takto: S novým ministrom hospodárstva príde nový balík opatrení na znižovanie byrokracie, no tá sa v skutočnosti neznižuje, keďže ostatné rezorty neustále prijímajú nové opatrenia, ktoré prevyšujú tie, čo balíčky zrušia. (Viac TU)

Samozrejme, že to má aj tragikomický rozmer. Napríklad jedno z takýchto opatrení vyzerá nasledovne: Kým v minulosti musela spoločnosť pri prevode väčšinového obchodného podielu predložiť obchodnému registru súhlas správcu dane podľa osobitného predpisu, dnes, okrem pár výnimiek, spoločnosť túto povinnosť nemá, avšak musí obchodnému registru predložiť písomné vyhlásenie spoločníka a nadobúdateľa o tom, že túto povinnosť nemá. Skvelé. Takže povinnosť mať jeden papier nahradila povinnosť mať iný papier.

Alebo: bežne sa stáva, že od ľudí na úrade pýtajú okrem podpisu tlačiva aj pečiatku. A to napriek tomu, že spoločnosť má v obchodnom registri jasne učené, že jej konateľ k obchodnému menu pripojí iba svoj podpis, bez pečiatky. Kým však tlačivo neopečiatkujete, pani za okienkom ho neprevezme. Nezaujíma ju, že pečiatku ani nemáte, veď načo by vám bola? Ak chcete preraziť, musíte si ju ísť dať vyrobiť a až potom formulár odovzdať. Máte také za sebou a neporazilo vás? A kde ostávajú sľuby Petra Pellegriniho spred viac ako roka, že pečiatky sa vyžadovať nebudú, keďže ide o nezmysel. Sú zabalené hlboko v akýchsi balíčkoch, kde o ne po tlačovke nikto ani nezavadí?

Na to, ako sú podnikatelia zaťažení papierovaním, sa pozrel aj inštitút INESS. Z jeho tohtoročnej štúdie vyplýva, že priemerný zabehnutý malý podnikateľ strávil papierovaním v roku 2017 až 164 hodín, musel vykonať 78 administratívnych úkonov, ktoré ho stáli 1.651 eur. Ak sa nejaký „odvážlivec“ rozhodol v roku 2017 firmu ešte len založiť, prirátal si navyše ďalších 36,5 hodín na 33 úkonov. (Viac TU)

O tom, ako to vyzerá s konkurencieschopnosťou slovenského podnikateľského prostredia, hovoria viaceré rebríčky. Tá sa napriek zavádzaným balíčkom neustále zhoršuje. V rebríčkoch buď klesáme alebo stagnujeme. Klesáme v rebríčku ekonomickej slobody pripravovaného americkou The Heritage Foundation, tiež v Indexe konkurencieschopnosti, ktorý pripravuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu. Podľa aktuálnej štúdie Doing Business od Svetovej banky slovenské hospodárstvo v porovnaní 190 svetových ekonomík kleslo z minuloročného 39. na 42. miesto. V porovnaní krajín V4 nás predbiehajú tak Poliaci (33. miesto), ako aj Česi (35. miesto), horšie dopadlo iba Maďarsko. V súvislosti so  znižovaním byrokracie je vhodné skonštatovať, že Slovensko sa napríklad, umiestnilo až na 127. mieste, pokiaľ ide o prekážky pri začiatkoch podnikania.

Jana Kiššová

Hospodárska politika vlády má stáť na nepriamych nástrojoch, ako sú dane, legislatíva, kvalitný regulačný rámec, vzdelávací systém, dobrá dopravná infraštruktúra, vymožiteľnosť práva. Súčasná vláda dlhodobo nerieši problémy krajiny, nepriniesla žiadne ekonomické reformy, neznížila dane v dobrých časoch, nebuduje cesty žiadúcim tempom, neuľahčuje a nezjednodušuje zamestnávanie. Robí veľkolepé tlačovky k nepatrným kozmetickým zmenám. Teda nie k zmenám. K sľubom na zmeny, ktoré neprichádzajú.

Ale v rozdávaní sú majstrami. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, nároky na rekreácie či kadejaké príplatky. Zabúdajú však, že niekto na to všetko musí zarobiť. Čo tak rozviazať „tomu niekomu“ ruky?

Ak sa strana SaS stane súčasťou budúcej vlády, zastavenie úpadku a výrazný pokrok v kvalite podnikateľského prostredia bude našou prioritou, pretože práve kvalitné podnikateľské prostredie je prostriedkom pre zvyšovanie platov a zlepšovanie životnej situácie našich ľudí.