Sebareflexia

Slovenským politikom možno vyčítať v podstate čokoľvek. Aroganciu, bohorovnosť, chamtivosť či hulvátstvo. Je tu však jedna vlastnosť, ktorú majú všetci predstavitelia širokánskeho politického spektra spoločnú. A to je absencia sebareflexie.

Ako inak totiž nazvať to, čo nám zvolení zástupcovia pospolitého ľudu denne servírujú a na čo sa niektorí z nás ešte dokážu po nedeľnom obede pozerať v politických debatách? Urazený expremiér Róbert Fico využije každú príležitosť, aby spochybnil indície zavraždeného novinára Jána Kuciaka o prepojeniach talianskej mafie na úrad vlády. Len nevedno, či ho s odstupom času viac trápi strata kresla či vrtkej asistentky.

Aj Róbert Kaliňák neustále zdôrazňuje, že z postu ministra odišiel dobrovoľne, hoci celé mesiace odolával tlakom verejnej mienky a nebolo toho Boha, ktorý by ho zo stoličky, čo mu akosi prirástla k srdcu, zosadil. Nezabudne pritom zdôrazniť, že vládu, ktorej bol súčasťou, vtiahli nenásytné médiá aj do kauzy únosu vietnamského manažéra .

A sotva sa najmocnejší exponenti štátostrany stihnú po horlivých rečiach nadýchnuť, už prichádza nová kauza, v ktorej figuruje podpredseda parlamentu Martin Glváč. A pochopiteľne, ani on nevidí dôvod na odstúpenie z funkcie pre údajné chatovanie s Alenou Zs. V normálnej krajine by však aj tieň podobného podozrenia postačil na odchod do politického suterénu.

Údajná sprostredkovateľka Kuciakovej vraždy sa pritom snažila chytiť do medovej pasce aj ďalších politikov. Boris Kollár sa ku kontaktu priznal už dávno, málokto však uverí tomu, že známy zvodca chcel iba nezištne pomôcť mladej mamičke s napichanými perami. Daniel Lipšic naopak konzistentne odmieta všetko, čo by mu mohlo u voličov uškodiť. Zrejme sa spolieha, že mu odpustia tragickú nehodu, pri ktorej jeho vinou zomrel človek. A snáď aj to, ako sa kulantne vyhol väzeniu, hoci v minulosti ako minister verejne súdil podobných hriešnikov a žiadal exemplárne tresty.

Apropo Richard Sulík. Sám seba vníma ako alternatívu pre Slovensko. Človek, čo pred rokmi povalil vládu Ivety Radičovej a pustil Ficovu družinu po prvý raz k moci. Namiesto toho, aby držal povestný balónik. Raňajky u Mariána Kočnera či tajné stretnutie s Mariánom Kotlebom škoda spomínať..

Sebareflexiu však postrádajú aj politici, ktorí sa celé roky úspešne vyhýbajú veľkým kauzám. Ak Bugár Béla žobre na bilboardoch pod majestátnym Strečnom o hlasy v prezidentských voľbách, nedá sa to nazvať inak ako strata súdnosti. Veď len pár kilometrov odtiaľ sídlil jeho dlhoročný politický rival Ján Slota, ktorému sa po sérii škandálov z rozličného súdka odchádzalo do histórie len veľmi pomaly.

Jeho nástupca na čele národniarov Andrej Danko ho v tomto smere dávno prekonal! A ním nedávno prezentovaná interpretácia záverov odbornej komisie, čo posúdila kvalitu jeho rigoróznej práce, je naozaj trápna. Zrejme sa spolieha na to, že rovnako sa dostala k titulom aj lúza, ktorá mu dala hlasy, čo ho katapultovali do čela parlamentu.

Je smutné, že azda jediným politikom, ktorý v sebe po novembri 1989 našiel istú dávku sebareflexie, zostáva komunista Viliam Šalgovič. Aj ten sa vo februári nasledujúceho roka obesil v pivnici svojej vily pod Slavínom.