V prezidentských voľbách môže najviac získať Harabin

Z Roberta Mistríka mohol byť skvelý prezident. Ukázal charakter, zodpovednosť a potenciál stať sa skutočným štátnikom. Zuzana Čaputová má však čosi naviac - nový štýl, ktorý ju veľmi jasne odlišuje od vyhoreného politického establišmentu. No na oslavu je zatiaľ priskoro. Stačí si spomenúť na Eduarda Kukana, ktorý mal druhé kolo tiež úplne isté. Tak veľmi isté, až sa jeho spokojní voliči vôbec neobťažovali zdvihnúť zadky a ísť mu hodiť hlas do urny, takže sme si nakoniec vyberali medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom. To je ako keby nás teraz čakalo druhé kolo s Harabinom a Kotlebom.

Strany, ktoré podporovali Mistríkovu kandidatúru, majú vlastne omnoho viac šťastia, než politického rozumu. Richard Sulík a Igor Matovič, aj keď im to zatiaľ vôbec nemusí dochádzať, budú mať ľahší život s Čaputovou v prezidentskom paláci než na úrade vlády. A keby v prezidentských voľbách neuspela, automaticky by sa ocitla na ceste Ivety Radičovej, len s pevnou podporou vlastnej strany.

Pre neskôr narodených - Radičovú použil Mikuláš Dzurinda, keď potreboval napraviť politické škody po zľahka extrémistickej sociálnej reforme Ľudovíta Kaníka. Profesorku sociológie požiadal, aby na poste ministra sociálnych vecí ponaprávala najväčšie škody, ktoré spôsobila Kaníkova utkvelá predstava, že sociálny systém je len pre Rómov a keď ho zlikviduje, masy budú jasať.

Radičová získala obrovskú popularitu, ktorou sa začal jej stále menej obľúbený predseda cítiť ohrozený. Preto ju poslal do prezidentských volieb. Bolo predsa jasné, že žena v nich nemá šancu uspieť, ale ako neúspešná kandidátka na hlavu štátu bude raz a navždy odpísaná. A ona naozaj neuspela, lenže s miliónom platných hlasov v urnách. To už nebolo možné ignorovať a keď sa Dzurinda skompromitoval, bol z nej jediný použiteľný volebný líder SDKÚ.

Keby Čaputová v prezidentských voľbách prehrala, stále by to bola prehra s obrovským počtom hlasov, ktoré by mohla zúročiť aj v parlamentných voľbách. Ak sa stane hlavou štátu, Progresívne Slovensko už nemusí byť schopné vypiplať ďalšieho prirodzeného lídra s jej charizmou.

Najväčším víťazom prezidentských volieb sa potom stane Štefan Harabin. Je nepravdepodobné, že sudca s pochybnou povesťou má reálny záujem nechať sa hospitalizovať v Grasalkovičovom ústave. Harabin sa pokúsi svoj potenciál využiť v parlamentných voľbách, prezidentské voľby sú preňho len marketing.

Harabin v niečom pripomína Miloša Zemana. Má zmysel pre primitívny humor, ktorý jednoduchým ľuďom imponuje. Hovorí otvorene a zrozumiteľne. Je pohotový a bystrý. To, že je niekto morálne pochybný, napokon neznamená, že je aj hlúpy. S agresívnou, populistickou agendou sa bude istej časti krajiny veľmi, veľmi páčiť. Oveľa viac, ako Kotleba s charizmou vypáchnutého zeleného stromčeka do auta. A bude mať aj slušný koaličný potenciál.

Strýco Gauss nepustí - nejakých 15 až 20 percent ľudí bude voliť Fica, aj keby za bieleho dňa pred Bonaparte griloval bábätká, takže by mohol aj vyhrať voľby. Ale ako Mečiar v 1998, nemal by s kým vládnuť. Jedine, že by dokázal dať dokopy nadpolovičnú väčšinu s Harabinom, Dankom, Kollárom a v prípade núdze aj s Kotlebom. A keby nie, Harabin by mal šancu aj na druhej strane barikády. Sulík, Matovič, Kollár, Danko a Harabin vôbec nie je nemysliteľná zostava. Hrádza proti smeráckej mafii aj európskemu liberalizmu - každý by to mohol predávať po svojom.

Hlavu štátu by sme mohli mať ešte lepšiu ako doposiaľ, a to nám susedia už aj Kisku dosť závidia. No prezidentka krajinu nezachráni, nemá na to kompetenciu. Budeme tých čaputových potrebovať oveľa viac, podľa možnosti aj v konzervatívnom spektre, inak skončíme tam, kde sú dnes Maďari a Poliaci.