Andrej Kiska by nemal ísť do dôchodku, ale ani do výkonnej politiky

Aj tí najskvelejší ľudia občas povyvádzajú hlúposti, pretože človek nie je racionálna bytosť. Ak sa Andrej Kiska skutočne rozhodol založiť vlastnú politickú stranu, okrem svojho imidžu veľa pokaziť nemôže, no keby udeľovali Nobelovu cenu aj za politiku, týmto krokom by sa k nej rozhodne nepriblížil.

Keby trpel Kiska neukojiteľnými mocenskými chúťkami, jeho rozhodnutie by dávalo zmysel. Alebo keby bol na politickú kariéru existenčne odkázaný. Lenže prezident aj preto tak dobre obstál v úrade, lebo sa mu nikdy neplietlo pod nohy vlastné ego. Dokázal zostať vecný a triezvy aj keď naňho politici hádzali špinu a pokúšali sa ho znevažovať ako človeka. Je verejným tajomstvom, že vo výkone svojej funkcie sa nenašiel a vykonával ho len v nevyhnutnej miere.

Robert Fico často hovorí veci, ktoré nemajú v realite žiadnu oporu, no keď pripomenul, že prezident republiky pracoval obvykle len tri dni v týždni, iba ju mierne prifarbil. Kisku by asi ani jeho najväčší obdivovatelia nenazvali workoholikom. Nejde o to, že by bol lenivý. Prosto ho to nebavilo.

Nedá sa prehliadnuť ani fakt, že ženatý prezident republiky nemal po svojom boku žiadnu prvú dámu. Súkromie prezidentského páru sa verejnosti netýka, no to ako ovplyvňuje výkon prezidentskej funkcie už áno.

Viesť politickú stranu je časovo náročná drina, ktorá vyžaduje celého človeka. Rodine z neho nezostane ani kúsok. Nechceli by ste byť ani na minútu v koži ľudí, ktorí budú musieť Andreja vypýtať od pani Kiskovej, aby ho s nimi pustila do parlamentu, či dokonca do vlády.

Ďalším notoricky známym faktom je, že hlava štátu sa úzkostlivo vyhýba konfliktu a konfrontácii. V prípade prezidenta je to vyslovene pozitívna osobnostná črta. Vo výkonnej politike je to vždy vážny hendikep, v tej našej bude Kiska ako majster sveta v spoločenskom tanci, ktorého hodili do klietky s profesionálnymi zápasníkmi MMA.

Napriek všetkému je Kiska najdôstojnejšou hlavou štátu, akú sme kedy mali. Iste, po velikánoch ako Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič to samé o sebe nie je ktovieaký honor, ale Kiska pevne stál na západnej strane civilizačnej barikády, nikdy sa nenechal strhnúť na úroveň slovenskej vlády či parlamentu, v kritických situáciách nezlyhal. Ako volebný líder ktorejkoľvek prozápadne orientovanej strany by bol neoceniteľný.Pokiaľ sa však Kiska stane predsedom vlastnej strany, môže o svoje meno prísť rýchlejšie, ako sa podarilo trebárs Richardovi Sulíkovi.

Strana v prvom rade potrebuje nejakých členov a funkčné štruktúry, dokonca aj mimo Bratislavy, pretože slovenské voľby sa ešte vždy vyhrávajú na vidieku, kde žije väčšina populácie. Použiteľných ľudí, ktorí by boli Kiskovi mentálne a hodnotovo blízki, z voľného trhu dávno vysalo Progresívne Slovensko a Spolu. Ak len neplánuje politický “zombie walk” s ľuďmi, ktorí už v minulosti v politike boli a odišli z nej rovnako bezúhonní ako aj neúspešní, zostanú mu oportunisti, pre ktorých bude prezidentský projekt zaručeným výťahom k moci. A tých budú zaujímať len také hodnoty, ktoré sa dajú vyčísliť v eurách. Nebude otázkou, či sa strana zvrhne na ďalšie voľné združenie podnikateľov so štátnym rozpočtom, ale že ako rýchle a do akej miery.

Andrej Kiska rozhodne nepatrí do dôchodku, vlastne naň ani nemá nárok. Človek s jeho kreditom a autoritou rozhodne patrí do verejného života. Ak skutočne cíti zodpovednosť za budúcnosť štátu, treba v ňom ten pocit starostlivo piplať a posilňovať. No keď nemal chuť ani len na druhé kolo v Grasalkovičovom paláci, reálnej, výkonnej politike by sa mal zďaleka vyhnúť.