Čaputovú čaká zodpovednosť, akú ešte hlava nášho štátu nemala

Zavedením dôchodkového stropu a odmietnutím medzinárodného dohovoru, ktorý má chrániť ženy pred násilím, dostal podľa Roberta Fica liberalizmus po papuli. Chrapúnsky, hnedý populizmus dostal obratom ukážkový kopanec do rozkroku, keď volič poslal do prezidentského paláca liberálnu ženu. Víťazstvo Zuzany Čaputovej svojím významom totiž ďaleko presahuje lokálne politické smetisko s jeho impotentnými kohútmi. Ide proti globálnemu trendu odmietania liberálnej demokracie a západných hodnôt.

Najlepší komentár k volebnému víťazstvu Zuzany Čaputovej poskytla ona sama. Skutočne ukázala, že populizmus sa dá poraziť jasnými hodnotami, úprimnosťou a slušnosťou. Neukazovala to, čo si politickí marketéri myslia, že by ľudia chceli vidieť, ale seba a svoje vlastné predstavy o tom, čo by chcela v paláci robiť. Dostala na to mandát a zostáva dúfať, že bude mať dosť síl, aby svoju predstavu slušnej politiky dokázala previesť do reálnej praxe.

Zuzana Čaputová bude, minimálne do parlamentných volieb, veľmi osamotená. Nebude mať proti sebe konzervatívnych politikov, tí majú na slovenskej politickej scéne minimálne zastúpenie a v tomto okamihu podporujú prezidentku. Bude čeliť rôznym odtieňom pravicového populizmu, od Fica cez Sulíka až po Kotlebu. Politická barikáda dnes neoddeľuje pravicu od ľavice ani liberálov od konzervatívcov. Konflikt prebieha medzi demokraciou západného typu a autoritárskym režimom.

Víťazstvo zvolenej prezidentky bolo možné aj preto, lebo hnedá scéna je ešte rozštiepená. Ona sama sa delí na systém a antisystém. Toto delenie je však veľmi krehkou ilúziou, ktorá sa práve rozpadá. Štát, ktorý založil Vladimír Mečiar a zdokonalil Robert Fico, okrem fasády nemá s liberálnou demokraciou veľa spoločného. Prezident Andrej Kiska ho nazval mafiánskym štátom a ako všeobecne zrozumiteľná skratka je tento názov dokonale výstižný. Jediná hodnota, ktorá pre súčasný politický establišment predstavuje neprekročiteľnú hranicu, je číselná hodnota pred symbolom eura.

Tradičné parlamentné strany zdegenerovali na združenia oportunistov, čo si len náhodne vyberali politické značky, ktoré boli na trhu práve voľné. Tak sa stalo, že tu máme nenávistných, protieurópskych liberálov s populistickou rétorikou, či sociálnych demokratov s ultrakonzervatívnou agendou a podporou oligarchov. Ich elektorát sa už začína obzerať po autentickejších vodcoch, ako ukázal aj spoločný volebný zisk Mariana Kotlebu a Štefana Harabina v prvom kole.

Novozvolená prezidentka mala v podstate šťastie, že rozklad establišmentu nepokročil natoľko, aby nahnal viac svojich voličov k Harabinovi a Kotlebovi. Ich voliči v sobotu väčšinou zostali doma, lebo Maroša Šefčoviča s poslancom Ficom na chrbte považovali za tvár systému, ktorý odmietajú. Keby stál proti nej v druhom kole Harabin, mohol byť pre sympatizantov Smeru vcelku prijateľný, účasť vyššia a výsledok prinajlepšom tesný.

Víťazstvo Zuzany Čaputovej je však veľmi silným symbolom, ktorý dáva nádej že demokratické, proeurópske sily stále majú šancu. Prináša na scénu celkom nový étos.

Pre jej vlastný príbeh, ale aj pre politické podhubie Progresívneho Slovenska, je charakteristický občiansky aktivizmus, ktorý primárne nebol politický. Zjednodušene povedané, prichádza z partie ľudí, ktorí boli ochotní nezištne pracovať alebo bojovať za verejný záujem.

Ona sama porazila Mariána Kočnera v boji o pezinskú skládku, ale prejav občianskeho aktivizmu nemusí byť nutne heroický. Jeho častejším prejavom je sused, ktorý na jar nakúpi kvety a vysadí ich pred panelákom, alebo otec rodiny, ktorý vlastnými rukami a za vlastné peniaze postaví pri bytovke detské ihrisko. Takých ľudí je aj u nás dosť a rozhodne budia väčšiu dôveru, než obávaní násilníci v zelených tričkách zo sídliskovej pivárne, či miestni poslanci s rôznymi straníckymi logami, ktorých jediným viditeľným cieľom je omočiť zobák v obecnom rozpočte.

Prezidentka Čaputová bude mať na sebe obrovskú zodpovednosť, akú pred ňou žiadna hlava nášho štátu nemala. Stala sa živým symbolom, ktorý môže na desaťročia ovplyvniť osud krajiny. Vo svojom úrade môže presvedčiť väčšinu, že politika sa dá robiť čestne, úprimne a slušne. No stačí jediné drobné zakopnutie a môže ten sen navždy pochovať. Držme jej palce.