Kaliňákovo dedičstvo: postrelené dievča a policajné fušky pre mafiu

Uplynulé dni ukazujú, v akom katastrofálnom stave zanechal políciu najdlhšie slúžiaci minister vnútra Robert Kaliňák. Nielen dievča zasiahnuté policajnou streľbou v centre Bratislavy, ale aj vyšetrovateľ, ktorý sa podieľal na sledovaní novinárov pre Kočnera jasne ukazujú, v akom stave je zbor. Hoci tie dva prípady zdanlivo nesúvisia, takmer dokonale dokumentujú podstatu problému: prioritou politického vedenia rezortu bola ochrana súkromných kšeftov mocných, nie zdravia a života občana.

Piatkový incident na Obchodnej ulici vyvoláva množstvo negatívnych emócií, pretože pri zásahu zranili policajti aj mladé dievča. Hnev je oprávnený, no jeho terčom by rozhodne nemali byť policajti, ktorí strieľali.

Prenasledovali muža, ktorý bol ozbrojený nožom. Už ho použil na ochranku v budove finančnej správy. Terč jeho prvého útoku síce naznačuje, že za tým ešte môže byť jeden zo šialených príbehov našej doby, z ktorého vyjde aj páchateľ ako obeť, no policajt v uniforme, ktorý má chrániť životy ľudí, na takéto úvahy nemá čas ani nárok. Robí, čo musí, aj za cenu ohrozenia vlastného života.

Zabudnite na akčné filmy a lacné kurzy sebaobrany, kde vás budú učiť, ako odzbrojiť útočníka s nožom. Každý skutočný profesionál vám vysvetlí, že nôž v ruke amatéra je omnoho nebezpečnejší ako strelná zbraň. Ak sa proti nemu postavíte holými rukami a naozaj viete, čo robíte, môžete mať nepatrnú šancu, že ho odzbrojíte, ale s absolútnou istotou pri tom skončíte škaredo dorezaný. Šanca, že skončíte zmrzačený alebo mŕtvy a útočník dobodá ešte ďalších ľudí, je dramaticky vyššia.

V takejto situácii policajt nemá iba právo, ale skôr povinnosť použiť strelnú zbraň. Ak pri tom útočníka zabije, nie je to šťastné, ale v okamihu, keď niekto ako prvý zaútočí nožom, nesie si všetku zodpovednosť za akékoľvek následky sám. Policajtom z Obchodnej slúži ku cti, že sa zabitiu útočníka evidentne pokúšali vyhnúť.

Problémom je zranené dievča. Okolnosti zatiaľ nepoznáme, mohla ho trafiť odrazená strela, ale množstvo výstrelov ktoré padlo, pôsobí prinajmenšom ako chaos, ak už nie priamo ako panika.

Je verejným tajomstvom, že strelecký výcvik slovenských policajtov je mizerný. A nielen strelecký. Na podobné situácie nie sú dostatočne pripravení po žiadnej stránke a nie je to ich chyba. Ten, kto ich posiela do služby nepripravených, totiž hazarduje v prvom rade s ich vlastnými životmi. Vedia to, ale robia čo musia, najlepšie ako sa dá.

Na druhej strane tu máme policajného vyšetrovateľa, ktorý sledoval novinárov a nevidel v tom problém, lebo si vraj myslel, že to robí pre Slovenskú informačnú službu. Zrejme to vyvoláva menej emócií, no vo svojej podstate je to ešte nebezpečnejšie ako streľba na ulici plnej ľudí.

Najprv si treba vyjasniť, aký je rozdiel medzi políciou a SIS. Pomenovanie týchto inštitúcií v totalitnom režime bolo o čosi zrozumiteľnejšie - polícia bola Verejná bezpečnosť, tajná služba sa volala Štátna bezpečnosť. Polícia totiž chráni verejnosť, presnejšie majetok, zdravie a život občana, kým SIS chráni bezpečnosť a záujmy štátu. Tajná služba sa pri ochrane záujmov štátu nemusí nutne ohliadať na majetok, slobodu, zdravie alebo život občana. Zo svojej podstaty operuje aj mimo zákonných rámcov.

Ak potrebuje tajná služba informácie, ktorými disponuje polícia, trebárs zo zákonného sledovania niekoho, kto je podozrivý, oficiálne si ich vyžiada a automaticky ich aj dostane. Nenajíma si však policajtov na fušky. Policajt si totiž nemôže robiť hocičo, čo mu zákon nezakazuje. Smie urobiť len to, čo mu zákon prikazuje. A policajtom je neustále, aj keď nie je práve v službe. Aby si myslel, že tajná služba si ho môže legálne najať na súkromný kšeftík, musel by byť slabomyseľný. Upokojujúca možnosť je, že jednoducho klame. Vedel, že sa podieľa na zločine a teraz sa vykrúca.

Existuje však aj desivejšia možnosť. Podobné praktiky môžu byť v natoľko bežné, že sa nad nimi už nikto ani nezamýšľa. Policajti ich berú ako normálnu možnosť privyrobiť si k platu, ktorý je v pomere k náročnosti a zodpovednosti ich práce vskutku úbohý. Ako sa ukazuje v poslednom čase, policajné špičky takéto kšefty nielen tolerovali, ale priamo využívali.

Kaliňákovým dedičstvom je kompletne zhnitý košík, v ktorom akýmsi zázrakom zostalo množstvo zdravých jabĺk. Lebo neradno zabúdať, že napokon aj toho policajta, ktorý, nech si už myslel čokoľvek, robil fušky pre Kočnera, odhalili policajti.