Všetci Matovičovi vidláci

Povedali by ste si, že v akejkoľvek politicky kultúrnej krajine by Borisovi Kollárovi jeho dopravná nehoda zlomila väz aj v politickom zmysle. Čo vďaka modernej medicíne dokáže prežiť fyzicky, by malo znamenať jeho definitívny koniec v akejkoľvek volenej funkcii. Ide však o celkom nezmyselný výrok. V politicky kultúrnej krajine by sa Boris Kollár nikdy nestal predsedom parlamentu.

Nemá zmysel vyčítať Kollárovi, že sa správa podobne, ako by sa na jeho mieste správal bývalý vekslák, štartér mafiánskeho bossa, kamarát najhoršej spodiny podsvetia, či mecenáš druhotriednych zlatokopiek. Jeho mentálna výbava je práve takáto, nikdy iná nebola a iná ani nebude. Nech by ste mu chceli vytknúť čokoľvek, pokrytecký nikdy nebol.

Čajová revolúcia v nemocnici svätého Michala je len prirodzeným vyústením situácie, keď sa vo VIP izbe starajú o telesné potreby bossa slovenského zákonodarného zboru zdravotné sestry s jeho kamarátkami. Plnú zodpovednosť za škandál nesie Branislav Delej, najvrchnejší papaláš špitálu pre najrovnejších medzi rovnými. Úcta k zdravotníkom nedovoľuje nazvať ho riaditeľom nemocnice, hoci to nepochybne je oficiálnym názvom jeho funkcie.

Niežeby Delej nemohol byť správnym mužom na správnom mieste, minul iba správny čas. So svojím neomylným inštinktom, pred kým povoliť zvierače a komu následný únik vykydnúť na hlavu, by bol v roku 1972 ideálnym riaditeľom nemocnice pre papalášov z ÚV KSS. Dnes by od neho občan a daňový poplatník očakával, že ním volených a platených služobníkov verejnosti dokáže zdvorilo, no rázne vykázať do patričných medzí.

Lenže ani Delej si nepridelil svoju funkciu sám, nainštaloval ho do nej minister vnútra Roman Mikulec. Člen vlády Igora Matoviča, vlády zmeny. Či to bol jeho nápad, alebo len poslúchal rozkaz, ako je zvyknutý zo svojej vojenskej kariéry, nie je dôležité. Svätý Michal patrí do jeho rezortu a on zaň nesie plnú politickú zodpovednosť, tak, ako nesie premiér zodpovednosť za celú svoju koalíciu.

Napísať, že ryba smrdí od hlavy, nie je síce zvlášť objavné, no ide o banálnu vec, na ktorej niet veľmi čo objavovať. Uhorskej šľachte, ktorej sa nová elita pokúša podobať, vždy trčala slama z topánok, a predseda vlády sa stáva jej koronovaným kráľom. Stačí si pozrieť, ako sa ospravedlňuje za najflagrantnejšie prešľapy, ktoré sa už nedajú ututlať. Svoje sebaľútosťou nafúknuté tirády by mohol pokojne skrátiť na jedinú vetu: „Ospravedlňujem sa vám, že ste kreténi!“

Predseda vlády prosto nastavuje základný štandard komunikácie a slušnosti, nielen v politike, ale v celej spoločnosti. Keď sa správa premiér ako vlastnou veľkosťou uchvátený richtár z Fekišoviec, postupne sa tak bude správať každý, kto má v rukách aspoň štipku moci. Keby Igor Matovič nastavil odlišné štandardy, aj Boris Kollár by sa na verejnosti správal ako šarmantný majiteľ súkromného rádia a ambiciózny predseda zákonodarného zboru v zácviku. Ale prečo by to robil, keď celkom beztrestne môže byť sám sebou?