Matovič vykopal jamu, do ktorej raz môže spadnúť

Vidieť kukláčov na razii v Pente je nesporne povznášajúci pohľad. Predstava Jaroslava Haščáka v policajnej cele nie je pre obecenstvo ani zďaleka taká deprimujúca, ako preňho. V krajine, kde už obvinili dvoch bývalých policajných prezidentov, je to dokonca dobrý signál: nedotknuteľný už nie je úplne každý, a nikto ním nebude navždy. Musíte si dávať pozor, čo robíte, kým ste pri moci, lebo až budete bez nej, môže sa vám zle povodiť. V tomto Igor Matovič zásadným spôsobom zmenil pravidlá hry.

Samozrejme, ešte nadlho zostane nejasné, či zo všetkých spektakulárnych obvinení vzídu aj nejakí odsúdení zločinci. Taký Haščák, napríklad, nie je žiaden lacný kolotočiar z DPH karuselu, platí si menšiu armádu špičkových právnikov a ťažko si predstaviť, že po sebe necháva dôkazy akýchkoľvek nelegálnych aktivít, ktoré by ho mohli stáť majetok a slobodu. Zostáva nám dúfať, že nepoznáme ani zďaleka všetky fakty, ktorými disponujú vyšetrovatelia a prokurátor. Lebo ak raz budú púšťať Haščáka ako nevinného, vygeneruje to rovnako blbú náladu, ako prvostupňový rozsudok v prípade vraždy Jána a Martiny.

Ešte väčším problémom však bude, ak jediným výsledkom Igora Matoviča bude preplnený ústav na výkon väzby. Súdne procesy totiž trvajú roky, kým jeho vláda by nemusela. Možno sa mu zdá, že keď policajti odvedú v putách dostatočný počet bývalých papalášov, ktorých ľud z duše nenávidí, všetko ostatné sa už voľajako utrasie. A nemýlil by sa, keby nemal na krku pandemickú krízu, ktorú fatálne nezvláda.

Kobercový výter nosov, Matovičov jadrový nápad na kynoženie hnusoby, dopadol skoro tak zle, ako sme sa viacerí obávali. Vyčerpal podvyživený systém, znechutil ľudí a v konečnom dôsledku vyprodukoval ešte viac chaosu. Epidemiológovia sa stále hlasnejšie dožadujú tvrdého lockdownu, ktorý sme mohli mať pomaly za sebou, a bez testovania. Zároveň sa rozzúrení rodičia dožadujú návratu svojich detí do škôl, a naozaj nielen preto, že pri nich doma nezvládajú home office. Prosto vidia, že vzdelávanie na diaľku nefunguje.

Branislav Gröhling síce vymýšľa plány na návrat žiakov do tried, no ani sa ich neoplatí študovať. Práve minister školstva by mal chápať, že riaditeľ vlády si na žiačikov zo SaS zasadol a zakaždým ich pošle domov s päťkou, nech by ich od snahy bárs aj rozdrapilo. Musia sa konečne naučiť, kde je ich miesto a kto je boss vlády. Keby mali kúska sebaúcty, už dávno by podali demisie, ale povedzme si úprimne, že keby mali sebaúctu, do koalície, ktorej súčasťou je aj Boris Kollár, by nikdy nevstúpili.

Druhá strana mince je, že pri Gröhlingovej kvalite vzdelania a politickej váhe, môže funkcia osobného fackovacieho panáka predsedu vlády predstavovať vcelku solídnu kariéru. Povedzme si úprimne, že aj toto je o dosť viac, než mohol kedykoľvek dúfať.

Ponižovanie Gröhlinga, hoci je zábavné, samozrejme, nie je úplne samoúčelné. Teraz, keď ho premiér prinútil opakovane zlyhať, môže on sám školy otvoriť a všetkých zachrániť. Perfídne, iste, lež overene funkčné.

Za normálnych okolností by sa Matovič nemusel obávať o svoju moc, kým bude mať koho podraziť a na koho nakydať. Lenže sa blížia Vianoce, a pokiaľ sa nechystá vyhlásiť Ježiška za neschopného truľa a osobne zaňho zaskočiť, môže ešte škaredo naraziť. Pre väčšinu to budú tie najskromnejšie sviatky od čias cisára pána, pre mnohých vyslovene biedne. Budú z toho skleslí a mrzutí. Rozhodne by ocenili, keby aspoň mohli byť so svojimi rodinami. Ak padne tvrdý lockdown, ktorému sa podľa odborníkov sotva vyhneme, akurát na Vianoce, šance na Matovičovo politické prežitie sa limitne priblížia nule.

Zatvárať ľudí, ktorí sa tešia všeobecnej nenávisti, je síce nesmierne populárne, ale práve teraz to, na potvoru, nestačí. Nenávisť davu je vrtkavejšia, než jeho láska, ak si Matovič nedá pozor, jedného dňa sa z neho bude tešiť viac, ako sa dnes teší z Haščáka.