Vyháňať Matoviča Pellegrinim je ako liečiť týfus cholerou

Igor Matovič je, samozrejme, ohromný premiér, ten najúžasnejší, akého kedy dala svetu Trnava, no bolo by aj v jeho záujme, keby mu vlastná veľkosť nebránila vo výhľade na realitu. Lídri opozície sú síce morálne spochybniteľní, no, na rozdiel od členov jeho vlády, vedia ako funguje politika. Pečú referendum o predčasných voľbách a prieskumy hovoria, že viac ako polovica voličov by sa ho rada zúčastnila, aby za ne zahlasovala.

Keby existovala aspoň podmienečne príčetná voľba v súčasnej parlamentnej opozícii, mohli by sme považovať úspešné referendum o skrátení volebného obdobia za hotovú vec. Na Matovičovo šťastie sú alternatívou k jeho politickému egotripu Marian Kotleba, Robert Fico a Peter Pellegrini, čo by ešte mohlo nejednu do biela rozpálenú hlavu trochu schladiť. Lebo to je zostava, o ktorú priveľa ľudí tiež nestojí.

V čase písania tohto komentára súd rozhoduje o väzbe ďalšieho policajného prezidenta. Aj keby ho ponechal na slobode, jeho predchodcu vyšetrujú za mrežami, spolu so štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, špeciálnym prokurátorom a azda už aj štatisticky významným množstvom sudcov a vysokopostavených funkcionárov najrôznejších bezpečnostných zložiek, od polície až po SIS. Pri všetkej úcte k prezumpcii neviny, ťažko sa ubrániť dojmu, že za Ficovej dvanásťročnej vlády sa stal najväčšou organizovanou zločineckou skupinou justičný a bezpečnostný aparát.

Len Robert Fico môže vedieť, o čom z tohto aspoň tušil a toleroval to. No aj keby sme hypoteticky pripustili, že je dočista retardovaný a nemal ani hmlistú predstavu, akým spôsobom jeho ľudia vykonávajú verejnú moc, zmenšuje to len jeho trestnoprávnu zodpovednosť, nie politickú.

Kvantita i kvalita obvinených „našich ľudí“ dosahujú také absurdné rozmery, že to už dokonca chápe aj na škandály inak vcelku rezistentný volič Smeru. Okrem Fica navyše v strane nezostala ani jedna tvár, ktorú by mohol namiesto seba nastrčiť. Nezostali mu žiadni verní, len toxická hlušina, ktorá už ani Pellegrinimu nebola dosť dobrá, a to mu bol dobrý trebárs aj taký Erik Tomáš.

Otvorenou otázkou zostáva, či  ešte treba rátať s Kotlebovým pestrým spolkom prestarnutých skinhedov, zmätených prišelcov z alternatívnej reality, násilníkov a neonacistov. Ak najvyšší súd potvrdí prvostupňový rozsudok, vodca pôjde na roky za mreže a strana, aj keby ju nerozpustili, postupne zanikne vo vnútorných šarvátkach o trón a peniaze v straníckej kase.

Na koho by sa mohli upínať nádeje frustrovaných ľudí, je krajšia tvár Smeru s jamkami na líčkach, Peter Pellegrini. S Ficom sa v zlom rozišiel ešte v čase, keď bol premiérom, nič zásadné nezbabral, za mierny priebeh prvej vlny pandémie zrejme vďačíme opatreniam, ktoré včas zaviedol. Iste, vtedy už vedel, že ide do opozície a politicky tým neriskoval, ale rovnako nad tým mohol mávnuť rukou, kúriť a svietiť, a nechať novú vládu, nech sa v následkoch utopí. Preukázal zodpovednosť i prezieravosť, ktorú sme odvtedy na premiérskom poste nevideli.

Keď sa Pellegrini hlási k výsledkom policajnej práce, je to už ale obyčajná demagógia. Má na nich rovnakú zásluhu, ako Igor Matovič – žiadnu. Po udalostiach, ktoré spláchli Fica do žumpy politických dejín, si už prosto nikto z mocných nedovolil zasahovať do žiadneho vyšetrovania a ukazuje sa, že nič viac ani netreba. Na polícii, prokuratúre i súdoch je napriek všetkým problémom stále dostatok kvalifikovaných a schopných ľudí, ktorí si radi urobia svoju robotu, keď ich nechajú. Ak sa ktorýkoľvek premiér pokúša predať to ako svoju zásluhu, v podstate sa vyťahuje, že sa akurát v tejto jednej veci nedopúšťa zneužívania svojich právomocí.

No hoci by sme Pellegrinimu predsa len pripísali aj tieto body, stále to z neho nerobí prijateľnú alternatívu. Celkom určite nie s Richardom Rašim, Petrom Žigom či Erikom Tomášom za chrbtom. Všetci tí ľudia spoluutvárali politiku Smeru a sú spoluzodpovední za to, kam krajinu doviedli. A keď dnes Pellegrini hovorí, že on sa proti korone očkovať určite nenechá, ale vakcinácia by mohla byť povinná v rómskych osadách, používa tú istú nezodpovednú, krátkozrakú, tupú, populistickú demagógiu, ako jeho priami konkurenti. To je hláška, akú pokojne mohol pred nejakými dvomi rokmi pripraviť Erik Tomáš pre bývalého šéfa. Pellegriniho Hlas je iba ozvenou Smeru, pomerne silnou a úplne zrozumiteľnou.

Napriek tomu má referendum za predčasné voľby solídnu šancu na úspech, keďže Igor Matovič a Boris Kollár sa stávajú neznesiteľnými už aj pre ľudí, ktorí ich volili. Na jednej strane nie sú schopní zabezpečiť ani elementárne funkcie štátu, ako je ekonomická pomoc, otváranie škôl, či jasný pandemický plán, na druhej sa správajú ako uhorská šľachta, ktorá mala namiesto detskej izby pivnicu plnú barackovice.

Ak sa naň podarí vyzbierať podpisy, bude to niečo ako referendum o preferovanej chorobe - prajte si pokračovať s týfusom, alebo by ste radšej choleru? Liečba zatiaľ nie je na dohľad.