Slovensko je na tom ako Matovičova hlava, Čaputová by mala zasiahnuť

Je to prvýkrát, čo sa novinár opýtal predsedu vlády, či by nemal vyzvať svojho vicepremiéra k demisii, a on to teda rovno urobil, telefonicky, v živom vysielaní. Že ho nazval idiotom, už ani nie je dôležité. Aj by to bolo do popuku, keby táto situácia nebola pre vládnutie Igora Matoviča charakteristická. Muž, ktorý nesie zodpovednosť za fungovanie krajiny počas pandemickej krízy, sa nerozhoduje po racionálnej úvahe, ale impulzívne a chaoticky. Blížime sa k hranici, kde by mala na demisiu vyzývať aj hlava štátu, hoci nie práve Richarda Sulíka.

Za normálnych okolností by vôbec nemalo zmysel vysvetľovať, prečo je výzva na demisiu vicepremiéra v rozhlasovej diskusii treskúco stupídna, no okolnosti nie sú o nič normálnejšie, ako premiér, ktorý nás do nich vmanévroval.

Dnes už nie je šírením poplašnej správy, keď skonštatujeme, že na Slovensku aj v najlepšom prípade zomrú stovky ľudí, ktorí mohli žiť. V horšom to budú tisíce. Pritom stačilo málo, potlačiť záchvaty premiérskej geniality a manažovať krízu spôsobom, ktorý sa osvedčil už počas prvej vlny – lockdownom. Čím je zákaz vychádzania prísnejší a čím skôr sa začne, tým kratšie trvá a tým menej ľudí zomiera. To je holý fakt, overený a matematicky dokázateľný. Sami sme si to v prvej vlne vyskúšali.

Celoštátne plošné testovanie bol riskantný experiment, ktorý nevyšiel. Hoci to myseľ zneuznaného génia Matoviča azda aj nevedome vytesňuje a on sám si to dnes pamätá inak, pôvodne sľuboval, že po dvoch víkendových testovaniach budeme všetci za vodou. V skutočnosti vláda iba zbytočne minula milióny testov, vyčerpala zdravotníkov a stratila dôveru veľkej časti ľudí. Aj to by sa však dalo odpustiť, keby bol premiér schopný vnímať realitu a prispôsobiť sa jej. Matovič si však ide svoje, ako päťročný fagan, ktorý chce šoférovať autobus, ale naozajstný, a hádže sa o zem. Rozdiel je len v tom, že Matovič skutočne sedí za volantom a my sme jeho pasažieri.

Matovič teda poveril Richarda Sulíka nákupom ďalších antigénových testov. Je mu pri tom jedno, že zákonným spôsobom sa nedajú obstarať v časovom horizonte, aký si zmyslel. Jeho odpoveďou na Sulíkovu neochotu porušiť zákon bola požiadavka, aby teda zákon zmenil, ale že expresne. Prečo by nie, však poslanci odhlasujú, čo sa im prikáže, keď treba, tak aj hneď zajtra.

Nuž, preto nie, že v dôsledku takejto zmeny zákona o verejnom obstarávaní by sme v budúcnosti celkom určite prišli o stovky miliónov eur z Európskej únie, ktorá takýto prístup k právu netoleruje. Pričom, až porátame a oplačeme mŕtvych, budeme ešte dlho plakať od hladu, aj s pomocou únie. Bez nej by nás čakali časy, v ktorých by sme na dnešok spomínali ako na zlatý vek.

Ale veď dobre, keby žiadnu inú, tak politickú zodpovednosť za následky si ponesie premiér. Ak sa súčasný vývoj nejakým zázrakom dramaticky nezmení, jeho krátku a smutnú vládu nespláchne opozičné referendum o predčasných voľbách, ale priamo ulica. Ak je Matovič skutočne presvedčený, že idiotom v tomto spore je Sulík, nemá ho vyzývať k demisii, ale okamžite odvolať. Nie dnes, mal tak učiniť okamžite, keď nadobudol presvedčenie, že v dôsledku Sulíkovho (ne)konania budú zomierať ľudia. Inak sa totiž stáva jeho spoluvinníkom.

Práve mikromanažér ako Matovič by si mal plne uvedomovať, že nesie zodpovednosť za celú vládu, čiže aj za jednotlivých ministrov, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Aj keby mu SaS rovno vystúpila z koalície, môže pokojne vládnuť ďalej, o väčšinu v parlamente tým nepríde. Konsenzus by musel hľadať len pri zásahoch do ústavy, čo by sa mu zrejme nepáčilo, ale veľmi by to pomohlo celej krajine.

Zároveň treba uznať, že už skrachovali aj bystrejší politici, ako je Richard Sulík. Keby mal totiž aspoň trochu predvídavosti a politického talentu, mal opustiť vládu a koalíciu, keď nám diletanti od Borisa Kollára ústavným zákonom rozložili dôchodkový systém. Práve od predsedu SaS by sme mohli právom očakávať, že si dokáže v Exceli zrátať, čo budú populistické zmeny z dielne Milana Krajniaka znamenať pre beztak extrémne preťažený štátny rozpočet. Radičovej vládu povalil pre významne menší problém.

Keby bol Sulík včas tresol dverami, mohol odísť ako hrdina. Odísť síce môže stále, no už iba ako zbitý pes, ktorého gazda vyhnal, keď zistil, že je idiot a nie je mu na nič.

Sulíkova politická kariéra je však problémom Richarda Sulíka. Dostal už druhú šancu, využil ju, ako najlepšie dokáže, dejiny naňho budú spomínať s úškrnom. Naším problémom je pohroma, do ktorej nás Matovičova vláda doviedla.

Zuzana Čaputová by mala zvážiť, či by v tomto bode už nemala aktívne vstúpiť do hry a začať s aspoň podmienečne príčetnými stranami rokovať o možnostiach rekonštrukcie vlády. Mohla by prevziať zodpovednosť a začať využívať prezidentské kompetencie od mantinelu po mantinel. Už totiž nejde o politické spory a hypertrofované egá ich aktérov, ale o životy veľkého počtu občanov.