Nevadí, že Matovič zošalel, problémom je jeho štafáž

Diagnózu môže stanoviť jedine psychiater, po vyšetrení pacienta, no pojem šialenstva je omnoho starší, ako moderná medicína. Každý laik dokáže intuitívne rozoznať blázna. Každý obyvateľ Slovenska môže smelo skonštatovať, že mu v tomto okamihu vládne šialenec. Nie je to napokon nič nevídané, stáva sa aj v lepších demokraciách, v USA jeden taký práve dosluhuje.

Posledný útok Igora Matoviča na vedcov, a každého, kto nezdieľa jeho blud, alebo sa tak aspoň netvári, ničím nevybočuje z jeho osobnej normy. Len v okamihu, keď v boji s pandémiou stavia testovanie nad očkovanie, už niet kam uhnúť pred faktom, že premiér žije v nebezpečnom blude, ktorý nás môže stáť ďalšie tisíce životov. 

Matovičova výhrada, že vakcíny vlastne ani nemáme, by obstála, keby sme boli aspoň tú hŕstku ľudí, ktorá má na ne nárok, už dávno zaočkovali a naozaj by nám nezvýšila ani jediná dávka. Sú to totiž napospol zdravotníci z prvej línie a každý ďalší deň bez očkovania ohrozuje ich životy. 

Plošné testovanie, ktoré skutočne nemá nijaký liečivý ani ochranný účinok, by bolo mimo kapacitných možností kolabujúceho zdravotníckeho systému, aj keby vláda dočista nestratila v tejto otázke dôveru občanov i posledné, úbohé zvyšky svojej formálnej autority. Odborníci nie sú “klamári, ktorí robia politiku a tancujú na hroboch”, ako ich premiér označil, len mu hovoria fakty, ktoré nie sú zlučiteľné s bludom, z ktorého si vystaval svoju osobnú realitu geniálneho vládcu a spasiteľa. Že na to reaguje agresívne, je úplne prirodzené, on sám za to nemôže. Svet v jeho hlave má s tým naším len málo styčných bodov, a bude ich stále menej.

Skutočnými vinníkmi sú cynickí oportunisti a hyperambiciózni hlupáci, ktorí ho obklopili a nadšene mu prikyvujú. Každý jeden z nich vidí, že Igor Matovič nie je spôsobilý niesť zodpovednosť za štát a životy jeho občanov, ale je im to jedno. Zároveň je totiž jediný, kto akurát im umožňuje dosiahnuť osobný prospech, na aký by inak nedosiahli.

Neexistuje spôsob, ktorým by sa mohli koaliční partneri a poslanci OĽaNO vyviniť z politickej zodpovednosti za následky Matovičovho konania. Sú to práve oni, kto má v rukách všetky nástroje na odstránenie premiéra z jeho postu. Keby medzi nimi boli nejakí skutoční politici z naozajstných politických strán, boli by to už dávno urobili.

Matovičovi sa pokúša oponovať iba Richard Sulík, akurát nie práve zo správnych dôvodov. V jeho prípade ide o osobný spor a podrobnejšie ho analyzovať by bola rovnako slabomyseľná kratochvíľa, ako samotná podstata sváru. Nemá predsa zmysel vstupovať do dišputy, v ktorej sa dvaja plochozemci prú o výške plota na okraji sveta. 

Zaujímavé je len to, že hoci Sulík už zažil od Matoviča viac poníženia, ako Andrej Danko na Zomri, napriek svojmu impozantnému egu z koalície neodchádza. Verí, že toto je jeho posledné miesto pri prestretom stole. Je mu preto jedno, že to miesto je vlastne pod stolom a občas ho nakopnú.

O hnutí Borisa Kollára zasa stačí vedieť jeho názov - Sme rodina. Buď má predseda parlamentu o rodine podobné predstavy, ako vyšinutí lídri niektorých mimoriadne obskúrnych náboženských kultov, alebo to myslí podobne, ako Don Corleone v Krstnom otcovi. Vzhľadom na jeho dobrodružnú minulosť, spoločenské kontakty a spôsob vládnutia, ako pravdepodobnejšia sa javí druhá možnosť. 

Pre Matoviča je Kollár ideálnym partnerom. Kým dostane, na čom sa s bossom vlády dohodol, plus formálnu úctu a papalášsky rešpekt, bude poslušne a spoľahlivo vykonávať rozkazy.

Hoci sa na to ľahko zabúda, súčasťou koalície je aj strana Za ľudí. Intuitívne by sme od nej azda aj mohli mať vyššie očakávania, no jej členovia zrejme uprednostnili racionálnu úvahu. Budúcnosť má strana len do najbližších volieb, a potom im už ich hodnoty a princípy nebudú na nič.

Iným druhom tragédie je parlamentná opozícia, ktorá už len svojou existenciou legitimizuje výhovorku, že aj vláda bláznov je lepšia, než mafiánsky štát. Otázkou za milión je, do koľkých mŕtvych tá výhovorka vydrží?

Dejiny sú plné šialených vládcov, ich štáty ich väčšinou prežili, väčšina z nás prežije aj Matoviča. Akurát z toho možno nebudeme mať radosť. Kresťanskí fundamentalisti, ako sa eufemisticky hovorí tradičným ľudákom, dnes ešte roztrúsení naprieč politickým spektrom, by boli hlupáci, keby nevyužili historickú šancu. Nie pomätení násilníci, ako v ĽSNS, ale ľudia so silným odborným, organizačným aj ekonomickým zázemím, ktorí sú schopní Kotlebom deklarované ciele skutočne naplniť. 

Dozrel čas, Matovičova štafáž im už dláždi cestu.