Lipšic je malé zlo v konkurencii dobrých kandidátov

Daniel Lipšic by bol vskutku tým najlepším zo zlých kandidátov na špeciálneho prokurátora. Poslanci však, azda historicky prvýkrát, nie sú v situácii, keď si musia vyberať najmenšie zlo. K dispozícii majú niekoľko špičkových prokurátorov, s dobrými výsledkami, bezchybnou povesťou, bez politickej minulosti a konfliktov záujmov. Samozrejme, keby o takých mali záujem, neboli by prijímali zákon, takzvaný lex Lipšic, ktorým otvorili systém aj pre ostatné právnické profesie.

Urobme si populárnu skúšku Ficom: Dušana Kováčika práve zvolili za generálneho prokurátora a poslanci, po schválení lex Kaliňák, plánujú posadiť do kresla špeciálneho prokurátora advokáta Roberta Kaliňáka. Minister sociálnych vecí Ján Richter mu vybavil previerku NBÚ v rekordnom čase a poslanec Ľuboš Blaha povedal, že je to v poriadku, lebo tá previerka je zo svojej podstaty netransparentná a beztak ju už má bársaký gauner.

Keby to povedal Blaha, ani by to nestálo za pozornosť, ale táto argumentácia vypadla z poslanca SaS Alojza Baránika. Zostáva dúfať, že v NATO a partnerských bezpečnostných organizáciách Slovenska nebudú brať súčasného podpredsedu ústavnoprávneho výboru oveľa vážnejšie, ako niekdajšieho predsedu výboru pre európske záležitosti a hlavného ideológa Ficovho mafiánskeho štátu.

No ak poslanec inak ešte vcelku rebelskej SaS takýmto treskúco tupým spôsobom nahlas obhajuje neobhájiteľné, je zrejmé, že na zvolení Lipšica existuje v koalícii široká zhoda. Samotná voľba i grilovanie kandidátov pred výborom bude zrejme len ďalšou dôstojne otravnou formalitou. Lipšic má rovnakých nepriateľov, ako súčasná politická moc. Potrebujú ho, aby ich eliminoval, akýmikoľvek prostriedkami. Čo vám môže pripadať ako ideálna voľba, pokiaľ naozaj veľmi túžite po pomste a na taľafatkách ako právny štát vám vlastne nezáleží.

Vráťme sa na chvíľu k predošlému špeciálnemu prokurátorovi, ktorý dnes môže kontemplovať o svojej slávnej minulosti v tichu a samote cely. V čomže to vlastne spočívala jeho moc? Azda v tom, koľkých nepriateľov Roberta Fica poslal na dlhé roky za mreže? Kdeže. Výsledok súdneho procesu nikdy nie je vopred istý. Skutočná sila prokurátora spočíva v tom, komu každému dokáže zaručiť beztrestnosť. A čaro tejto moci spočíva v tom, že stačí nerobiť nič, prípadne aj niečo robiť, ale nie veľmi dobre. Hlúposť predsa nie je trestná.

Až sa minú všetci nepriatelia, bude sa musieť s týmto pokušením vyrovnávať aj Lipšic. V lepšom prípade. V tom horšom sa s ním bude musieť vyrovnávať od prvého dňa. Ešte sme tu totiž nemali kandidáta, ktorý by s sebou na prvej ceste do úradu rovno vliekol takú veľkú škatuľu od banánov s prefabrikovanými konfliktami záujmov, ako práve Lipšic.

Prehliadnime, že už bol ministrom spravodlivosti i vnútra a vystriedal pár politických strán. Dnes je mimo politiky, a ako advokát obhajuje množstvo klientov, ktorých stíha špeciálna prokuratúra. Iste, ak ho zvolia, prestane, prevezmú ich jeho dnešní kolegovia a priatelia. Aj keby sa k ich spisom cielene nikdy nepriblížil na dohľad, jeho podriadení presne budú vedieť, ktoré to sú.

Ocitnúť sa v konflikte záujmov nie je morálny prehrešok, tým je len konať v konflikte záujmov. No nech by sa Lipšic akokoľvek úzkostlivo takému konaniu vyhýbal, museli by sme naozaj fanaticky veriť v silu jeho charakteru, aby sme o ňom nezapochybovali. A prokuratúra je jednou z tých inštitúcií, kde nie je dôležité len to, aké veci sú, ale aj ako vyzerajú a nakoľko im ľudia dôverujú.

Viera v pevnosť Lipšicovho charakteru navyše dostáva vážne trhliny.

Neúmyselné zabitie človeka pri dopravnej nehode síce nie je úplnou diskvalifikáciou na výkon verejnej funkcie, no nie je ani výhodou.

Pre spravodlivosť pripomeňme jednoduchý fakt, že každý, kto si sadá za volant, je jednou nohou v base a druhou v hrobe. Kto si myslí, že jemu sa to nikdy nemôže stať, je najhorúcejším kandidátom na nejaký ten nedbalostný trestný čin.

Právne Lipšicovi jeho nehodu pri kandidatúre na špeciálneho prokurátora nemožno vyčítať. Zákon porušený nebude a pocit morálnej zodpovednosti, ani vyvodenie dôsledkov voči sebe samému, nie sú vymáhateľné. Keď po tej tragickej udalosti oznámil, že definitívne odchádza z politiky, bolo to hodné ocenenia. Lebo veď nemusel, ale cítil, že je to tak správne, a ešte aj našiel spôsob, ako byť naďalej spoločensky prospešný. Zastupoval množstvo ľudí proti mafiánskemu štátu, často za cenu osobného rizika a bez nároku na odmenu.

Keby bol Lipšic pri odchode z politiky jedným dychom povedal, že kedykoľvek sa však pokojne vráti k výkonu verejnej moci v pozícii prokurátora, nestálo by jeho gesto ani za pohŕdavý úškrn. Morálne postoje sú hodnotné, len ak sú konzistentné, v opačnom prípade sú to len bezvýznamné PR gestá.

Daniel Lipšic by bol najlepšou voľbou, keby proti nemu kandidovali Robert Kaliňák s Dobroslavom Trnkom. Keď ho poslanci zvolia v konkurencii kvalifikovaných prokurátorov s bezchybnou povesťou, degradujú špeciálneho prokurátora na ďalšieho nášho človeka s jasnými politickými zadaniami. Nech by potom robil Lipšic na svojom poste čokoľvek, zvonku už bude navždy vyzerať len ako ďalší Kováčik.