Keď vládnu šašovia, na smiech je celý štát

Jadrová zbraň na kynoženie hnusoby, hromadný výter nosov, sa nám pred očami mení na gumipušku. Keď ju má v ruke, cíti sa Igor Matovič ako naozajstný vládca, no inak má jeho metóda účinnosť vodky s Bromhexinom. Bolo by však nespravodlivé dávať všetky obete covidu za vinu testovaniu. U nás totiž nefunguje ani lockdown. Nie preto, že by bol zo svojej podstaty nefunkčný. Problémom je spôsob, akým ho aplikujeme na Slovensku – aj vlk hladný, aj koza mŕtva.

Minister pohrebníctva Marek Krajčí prichádza s novým skvostným nápadom, že lockdown, ktorý má viac výnimiek než ementál dier, bude kontrolovať systémom esemesiek. Blahosklonný úsmev občanov vyvoláva už predstava technickej realizácie vskutku ambiciózneho výtrysku ministerskej geniality. Stačí si spomenúť, ako kolabovali jeho informačné systémy pod náporom ľudí, ktorí sa chceli jednorazovo objednať na antigénový test. A to bol naozaj veľmi, veľmi jednoduchý proces.

Kto bude mať pocit, že musí ísť von, dajme tomu na nákup potravín, požiada si o výnimku a keď mu ju schvália, príde mu spätná správa, s presne vymedzeným časom, na ktorý smie opustiť svoj domov. Hneď ako niekto o jeho požiadavke rozhodne. To sú samé o sebe stovky tisícov požiadaviek denne. Ale veď dobre, keby aj neprišla odpoveď hneď na ďalší týždeň, bez jedla človek prežije pomerne dlho. Horšie by to mohlo byť s chodením do práce, návštevou lekára či lekárne, alebo starostlivosťou o bezvládneho príbuzného.

Nakoniec to, samozrejme, nemusí byť také dramatické, stačí, ak zavedú výnimky z výnimiek – nákup potravín a drogérie, návšteva lekára, lekárne, cesta do práce, vychádzka so psom, prechádzka v prírode atď. Prosto súčasný stav plus výnimky na požiadanie, ktoré dnes neexistujú. A k tomu dobrý pocit, že Krajčímu to nie je jedno, nie je celkom nečinný, robí všetko, na čo jeho intelekt stačí. Alebo, aby sme nespochybňovali jeho inteligenciu, robí všetko čo môže, bez toho aby riskoval, že by pri tom vykĺzol z Matovičovej priazne. Nech po ňom hodí kameňom, kto obetoval rovnaké množstvo osobnej integrity a dôstojnosti, aby do nej prenikol, a potom sa z nej nechal len tak, pre nič za nič, vypudiť.

Problémom nie sú spektakulárne kobercové výtery, dokonca ani keby ich začali robiť na opačnom konci, kde sa končí tráviaca sústava a začína politická kariéra. Jozef Mak poslušne podstúpi nezmyselnú buzeráciu, keď ho účinne prinútia. Bude frflať, ale frfle už tisíc rokov, to je jeho neodňateľné právo, v podstate jediné. Nech si ponadáva, do volieb beztak zabudne.

Samovražedná stupidita súčasnej mocenskej garnitúry spočíva v jej ochote prijímať opatrenia, ktoré nie sú vymáhateľné. Alebo aj sú, len ich vymáhanie nedokáže zorganizovať.

Ďalší z ministrov, ktorí sa tlačia s Krajčím v premiérovej priazni, Roman Mikulec, už stihol povedať, že sms-výnimky by mohli byť dobrou cestou, ale ruku na srdce, koľkokrát vás jeho policajti zastavili, aby si pozreli vaše potvrdenie, že pred dvoma týždňami ste možno neboli infekční? Koľkokrát ste zbadali, že by napomenuli niekoho, kto mal rúško zvesené na pol žrde pod nosom, alebo ho nemal vôbec? Nebude napokon problém spätne to overiť, výber pokút sa eviduje. Stačí sa ministra vnútra opýtať, o koľko obohatil štátny rozpočet z peňazí spoluobčanov v dezolátnom stave mysle, ktorý im nedovoľuje dodržať ani naše vskutku minimalistické obmedzenia.

Vláda, namiesto riešení, neustále produkuje nové byrokratické nariadenia, ktorými sa málokto obťažuje a nik ich dodržiavanie nekontroluje ani nevynucuje. Postupne učí občana, že stačí raz za čas vyhovieť niektorej Matovičovej náhodnej mánii a inak si môže robiť, čo len chce. Chodiť kam si zmyslí a kedy sa mu zachce, za biznisom alebo zábavou, bárs aj žúrovať v krčmách so zatemnenou fasádou, s rúškom či bez neho, o samote alebo s partiou dobrých kamarátov, ktorí by ho predsa nikdy nenakazili, lebo sú to jeho kamaráti.

Keď vládnu šašovia, na smiech je štát ako taký. Vláda, ktorá rezignuje na vynucovanie vlastných pravidiel, riskuje anarchiu. Moc, ktorá prijíma nevymožiteľné pravidlá, sama zavádza chaos, ktorý ju nakoniec spláchne do žumpy politických dejín.