Pár hrobov by mal vykopať aj Matovič

Marek Krajčí sa pomerne nedávno pochválil, že sme svetová veľmoc v testovaní. Zároveň sme aj svetová veľmoc v zomieraní. S tým sa síce nik nechváli, ale je to matematický fakt. Korelácia, samozrejme, neznamená nutne aj kauzalitu, no ten istý Krajčí vyslovil názor, že jednou z príčin pohromy môže byť aj vyššia mobilita ľudí, ktorí sa chodia testovať.

Sú len dve možnosti. Prvá je, že ministra pohrebníctva netreba brať vážne, to, čo tára na tlačovkách, je iba politický ekvivalent glosolálie, zhluk nezmyselných slov, ktoré z neho vytrysknú v politickom vytržení. Druhá, že masívnym testovaním sme zvýšili počty mŕtvych na rekordné úrovne, za čo nesie Krajčí zodpovednosť. Isteže nie plnú. Ešte má nad sebou šéfa vlády.

Bola to napokon fixná idea Igora Matoviča, že zakrúti hnusobe krkom pomocou kobercového výteru populácie. Kto sa obával, že premiérov postup by mohol byť aj kontraproduktívny, bol v lepšom prípade múdrosráč, v tom horšom sa mal chopiť lopaty a kopať hroby. Dnes, na základe čísiel, môžeme smelo povedať, že kto druhému jamu kope, je hrobárom na súkromnom cintoríne Igora Matoviča.

Bol to napokon premiér, kto si stanovil aspoň minimálne ciele testovania. Malo drasticky zredukovať denné počty nakazených. Ukazuje sa, že zhruba dva týždne po každom kole vytierania počty hospitalizovaných dramaticky rástli. Nevieme povedať, či sa obete nakazili priamo pri testovaní, alebo len ľudia s dobrým pocitom falošnej istoty z negatívneho testu viac šírili vírus, no výsledok je jasný. Zdalo by sa, že pred ním niet kam uhnúť.

Príčetný politik, keby aj neodstúpil, rozhodne by ustúpil. U nás bude fungovať covid-automat s pravidelným antigénovým testom, za ktorý už podľa Matoviča ponesú zodpovednosť odborníci. Ani netreba veľa fantázie, aby sme si predstavili, ako mohlo prebehnúť odovzdanie zodpovednosti vede:

„Tak čo, vy vedci, čo sa s tým dá urobiť?“

„No, teraz už nič, pán premiér, kopa ľudí zomrie.“

„Výborne, tak to urobte. Je to na vás, debili.“

Matovičov omyl spočíva v tom, že experti akéhokoľvek druhu by mohli byť nositeľmi politickej zodpovednosti. Tá zostáva na krku politického vedenia krajiny, v našom systéme predovšetkým predsedu vlády.

Či už bude odborníkov počúvať alebo ignorovať, všetku politickú slávu alebo pohromu zožne premiér. Igor Matovič si myslel, že jeho spektakulárne nápady sú lepšie, ako nudné výpočty a nepopulárne stratégie expertov. Bolo jeho právom tak rozhodnúť a vysloviť posledné slovo, no neexistuje spôsob, akým by sa mohol vyviniť z výsledku. Stačí sa pozrieť na krivku jeho preferencií, ktorá padá podobne strmo, ako stúpa počet nakazených a mŕtvych. Alebo sa pozrieť na jeho profil na sociálnej sieti, kde mu jeho vlastní voliči píšu, že sa dnes za svoju voľbu hanbia.

Už mu to síce nebude na nič, ale teraz sa začne Igor Matovič učiť, čo to vlastne znamená, byť vládnym politikom. Že nestačí chrliť nápady, ktoré sú skvostné, lebo vybublali akurát z predsedovej hlavy. Bez strategického plánovania založeného na faktoch a triezvej úvahe, už padli aj korunované hlavy feudálnych vládcov, ktorých moc pochádzala od Boha a nemuseli sa zodpovedať vôbec nikomu. Predseda demokraticky zvolenej vlády sa bude s absolútnou nevyhnutnosťou zodpovedať svojim voličom, bez ohľadu na to, ako hystericky sa bude hádzať o zem, že on so stavom krajiny nemá absolútne nič spoločné a za všetko môžu všetci ostatní. Pretože aj za všetkých ostatných môže práve on. Zodpovednosť za stav štátu je jediný existujúci popis jeho práce.

Pre spravodlivosť treba povedať, že Matovič nikoho nezabil. Zabíja vírus. On mu iba rozšíril možnosti šírenia. Pre korektnosť zasa treba dodať, že sa nedá presne zrátať, o koľko viac ľudí preto zomrelo. No keby si premiér kúpil naozaj kvalitnú lopatu a vlastnoručne ňou vykopal aspoň nejakých tisíc hrobov, sotva by dral ruky podaromnici.