Komentár Arpáda Soltésza: Eichmann by Krajčímu závidel skóre

Demarš sme už videli, ale aby sa verejná inštitúcia ospravedlňovala zahraničným partnerom za predsedu slovenskej vlády, to sme tu nemali ani za Vladimíra Mečiara. Iste, je trápne, že Igor Matovič sa pokúsil uraziť šéfku Európskej liekovej agentúry, no nemenej tristný je fakt, že nedokázal ani trafiť správnu osobu. Pracovný čas 24/7 autoritatívne nariadil Christe Wirthumer-Hoche, no riaditeľkou EMA je Emer Cooke. Ale veď nevadí, dámy si to určite povedia.

Začnime premiérskym šlabikárom: Ema má Christu. Christa nemá Emu. Ema má Emer. Emer má Emu.

Christa a Emer by, samozrejme, naozaj dokázali zachrániť Slovensko. Prakticky okamžite a bez prieťahov, veď nepochybne už dávno zaregistrovali nejakú vhodnú medikáciu pre náš národný mozgotrysk spektakulárnych nápadov. Je to výnimočná situácia, kedy by mohli jedinou dávkou zachrániť až päť miliónov ľudí. Lebo nemožno nesúhlasiť s Matovičom, že tu, veru, ide o život.

Potom, čo sa už zaočkovali všetci dôležití papaláši, ich príbuzní, kamaráti, menej dôležití papaláši, ich príbuzní, kamaráti aj známi, celkom bezvýznamní papaláši aj úplní nímandi, ktorí poznajú tých správnych celkom bezvýznamných papalášov, prišiel rad aj na ekonomicky neproduktívnych dôchodcov. Teda teoreticky, lebo elektronický systém NCZI nefunguje až tak dobre, ako protekčno-korupčný prihlasovací systém. Okamžite padol.

Podľa NCZI to zapríčinil DDoS útok, čo je taký hackerský nástroj, Distributed Denial of Service, keď najprv napadnú tisíce počítačov vírusom, prevezmú nad nimi kontrolu a všetky sa naraz pokúsia pripojiť na ten istý server. Ten pod takýmto náporom obvykle padne. Slovenská verzia DDoS znamená Dôchodcovia Dobabrali Očkovací Server a hackerská skupina, ktorá tu rozšírila vírus a prinútila ich klikať na stránku NCZI v rovnakom čase, sa volá Vláda Slovenskej republiky.

To, čo sa deje na Slovensku, by dávalo zmysel iba v prípade, že ide o síce nesmierne cynickú, no vysoko efektívnu reformu dôchodkového systému. Čísla totiž nepustia a skupina Dáta bez pátosu presne zrátala, že kým stihne zomrieť jeden nenahraditeľný tridsiatnik z kritickej infraštruktúry, hnusoba zakrúti krkmi 900 dôchodcov. To je také skóre, že aj Adolf Eichmann by bledol závisťou. Nacistické Nemecko síce vyvraždilo 6 miliónov Židov, ale prišlo o nejaké 4 milióny vojakov.

Eichmanna napokon nezachránilo, že plnil iba rozkazy a sotva sa Krajčí vyviní tvrdením, že on na rokovaní vlády aj plakal, ale napokon urobil, čo od neho ostatní žiadali. Nič netrvá večne a ktokoľvek jedného dňa vystrieda Matovičovu vládu, s radosťou nadviaže na tradíciu prioritného zatvárania mocných. Aj keby mŕtvych starčekov ministrovi pohrebníctva prišiť nedokázali, niekto tu raz veľmi starostlivo overí koncovú destináciu každého centu, ktoré sme zaplatili za 35 miliónov antigénových samotestov.

Marektodal Krajčí stále trvá na tom, že sú vhodné aj na samotestovanie a nemusí sa úplne mýliť. Nikto predsa nespochybňuje, že aj ktorýkoľvek sterilný skalpel od renomovaného výrobcu je absolútne vhodný na samooperáciu žlčníka. Ak to pacient zvládne.

Skúste si však predstaviť, že by ten istý nákup urobil Richard Raši, s požehnaním Roberta Fica. Mnohí by veru mali jasno, že za toto patria do basy a Igor Matovič by si to s radosťou napísal aj na tričko. Že minister pohrebníctva nemá dosť rozumu, aby utekal a nezastavil sa skôr, ako prekročí hranice Belize, vlastne neprekvapuje. Zarážajúce je, že mu to nevelí ani pud sebazáchovy. Skoro ako keby veril, že toto je už navždy. A zrejme aj verí.

Matovič nezačína vojnu s európskymi inštitúciami náhodne. Ide o niečo, čo sa dalo dobre predvídať, už ráno po volebnej noci. Premiér bol typický antisystémový politik odkedy sa objavil na scéne. Demokracia mu nesvedčí a na Západe sa cíti vo svojich teniskách bez náhradných ponožiek a s účesom od Klárky veľmi nekomfortne. Ako nejaký trnavský vidlák vo veľkom svete, kde ho nikto neberie vážne. A autor týchto riadkov nepozná jediný presvedčivý argument, ktorým by mu mohol tento pocit vyvrátiť.

Noví spojenci Igora Matoviča mu radi poskytnú honor a rešpekt, ktorým v ruskej Dume ohúrili už aj Andreja Danka. Presne do okamihu, kým pre nich neurobí špinavú robotu. Potom tu budú potrebovať gubernátora, ktorý je spoľahlivý, predvídateľný a poslušný. Zavrieť jeho predchodcov a zahodiť kľúč je štandardný postup. Prípad Matovičovej vlády bude výnimočný iba v tom, že sa to bude dať urobiť v súlade so zákonom, spravodlivo a za potlesku davov.