Komentár Arpáda Soltésza: Marek to nedal, ale nekončí

Pamätníci slovenskej politiky už videli všakovaké bizarnosti. Mečiarovu vládu spoločne spievať „už nikdy žiaden svár“. Vladimíra Mečiara spievať „s pánom Bohom idem od vás“. Ivana Gašparoviča, ako predsedu národnej rady, nazvať hlavu štátu starým ujom. Prezidenta Gašparoviča. Richarda Sulíka raňajkovať s politickým poradcom Kočnerom. Podvodníka Kočnera komandovať generálneho prokurátora. Andreja Danka bozkávať kapitánske výložky. Fica s Kaliňákom a stôl plný kešu. Všetky historické rekordy napokon vymazala plačovka na počesť a slávu jedinej slovenskej obete covidu, Mareka Krajčího.

Niežeby sa tomu vôbec nedalo rozumieť. Tých osemtisíc mŕtvych už netrpí, tým je už hej, odišli na nejaké lepšie miesto, nie ako Marek Krajčí, neľudská obeť politických machinácií vnútrokoaličnej opozície. Nedokázali ho ochrániť ani modlitby jeho podporovateľov, Boh si ho dopoužíval a prenechal ho ako rituálnu obeť kacírom, ktorí viac veria medicínskym faktom, než jasnozrivým vnuknutiam Igora Matoviča.

Krajčí bol skvelý minister, zachránil koho sa len dalo. Iste, nedá sa vyčísliť koľkých, pretože mu práve zomiera najviac ľudí na svete. Nedá sa preto odhadnúť, koľkí by ešte zomreli, keby bol čo i len o kúsok menej schopný, no matematika nepustí, potenciálne by mohol usmrtiť nejakých päť a pol milióna ľudí a nedá sa mu uprieť, že je odhodlaný bojovať až do posledného občana.

Premiér Matovič síce nechce, ale čo už, keď ho nútia, tak teda Krajčího odvolá. Postupne. Raz. Keď sa tu začne očkovať Sputnikom. Až naprší a uschne. Alebo hneď po budúcich voľbách. Čo nastane skôr. Taká kvantová demisia. Neustále sa deje, kým ju pozorovateľ nezačne pozorovať. Vtedy pravdepodobnostná vlna skolabuje a Krajčí je ministrom pohrebníctva.

Vzhľadom k tomu, že jeho koaliční partneri túžili po výmene premiéra, to mohlo byť, technicky vzaté, spektakulárne politické víťazstvo. Boris Kollár najprv so Sulíkom a Remišovou dôkladne vytrel podlahu a keď po týždni uschli, podal ich predsedovi vlády, aby si s nimi povytieral, čo sám uzná za vhodné. Keď s nimi Matovič skončil, boli pripravení poslušne zaliezť na vytreté miesto a čušať, ale premiér ich zahodil a spláchol. Úplne by sa to priečilo politickej logike, keby nemal istotu, že len čo vylezú zo žumpy a trochu vypáchnu, budú hľadať cestu späť do jeho priazne.

Sulík tým nemá čo stratiť, o akúkoľvek dôstojnosť prišiel už dávno, no môže ešte čosi získať. Remišovej sa v najbližších dňoch rozpadne poslanecký klub. V tom okamihu dokáže povaliť vládu ktorýkoľvek člen koalície a Sulík konečne bude môcť vydierať Matoviča, len nesmie prepísknuť výšku výpalného. Stačí sa učiť od majstra Kollára a ešte môže z tohto volebného obdobia vyjsť ako spokojný človek bez obáv z budúcnosti. Vekslovanie bonov pred Tuzexom vás prosto naučí o kšefte neporovnateľne viac, než nemecká škola pre účtovníkov.

Pri tejto vláde by dnešný deň vlastne predstavoval len trochu rušnejší štvrtoček, keby NAKA hneď zrána nezadržala riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, pre podozrenie z korupcie. Nominoval ho predseda parlamentu a politickú zodpovednosť zaňho nesie predseda vlády. Dlhoročný spolupracovník Daniela Lipšica a Milana Krajniaka. Náš človek.

S touto taľafatkou sa, samozrejme, vláda vysporiada mávnutím ruky. Veď to nebol Ficov náš človek, nič sa nedeje. Matovič s Kollárom kauzu ešte predajú ako dôkaz, že myslia boj s korupciou vážne a každému, komu má padnúť, padne, keď nepadnú oni. Lebo my tu síce nežerieme seno, ale inak zožerieme fakt hocičo.

Pčolinský je technicky bezúhonný človek, ako bol trebárs Kočner, keď sa s ním chodil radiť Sulík. No obaja, Pčolinský i Kočner, mali aj nejakú povesť. Tá sa pri obsadzovaní kritických mocenských pozícií spravidla berie do úvahy, no ide o kategóriu, ktorá je nepochybne relatívna. Z pohľadu Borisa Kollára môže vyzerať Pčolinský ako bystrý chalan, ktorý sa vie v živote obracať skoro tak dobre, ako on sám. Optikou Igora Matoviča sa zasa mohol javiť ako spoľahlivý a čestný. Rôzni ľudia majú rôzne štandardy.

Objektívne je to tak, že šéfom tajných služieb musia ich bezúhonnosť aj uveriť. Aj v krajinách s nižšou politickou kultúrou by zatknutie šéfa spravodajskej služby znamenalo politickú búrku, ktorú by väčšina vlád nedokázala prežiť. U nás je to len čítanie k rannej káve. Zajtra vás už bude triafať šľak pri niečom úplne inom.