Komentár Arpáda Soltésza: Matovič by generoval chaos aj z parlamentu

Dnes už naozaj nechýba veľa, aby sme mohli Slovensko označiť za zlyhávajúci štát. Po roku chaotického riadenia začínajú fatálne zlyhávať inštitúcie. S trochou nadsádzky môžeme skonštatovať, že spoľahlivo funguje už len donáška pizze a eshopy. Segmenty života, do ktorých vláda nestrká ruky. Je pritom úplne jedno, za čo z toho môže Igor Matovič osobne, za chod štátu zodpovedá premiér. Vlastne môže hovoriť o šťastí, že jeho štýl výkonu moci dokázal vychovať štátnika dokonca aj z Richarda Sulíka. Predsedovi vlády ukázal dvere, ktorými by mohol opustiť úrad vlády a zachovať si pri tom aspoň zvyšky dôstojnosti.

Ponuka, aby ani jeden z predsedov strán nebol v exekutíve, je rozumná a férová. Ich účasť vo vláde je síce obvyklá, no rozhodne nie zákonitá či nevyhnutná. Keď ju opustia aj Sulík a Remišová, znamená to novú hru podľa nových pravidiel, takže by sa nikto nemusel cítiť ako porazený.

Borisa Kollára dokonca môžeme z tejto rovnice vynechať, pretože aj keď je hlavou svojej politickej rodiny, zostal v parlamente, jeho sa zmena netýka. Navyše mu len včera vzali šéfa SIS do Leopoldova a jeho minister rodiny práve podal prekvapujúco náhlu demisiu, takže by trocha zdržanlivosti z jeho strany bola vcelku namieste. Ľudsky sa však dá porozumieť jeho námietke, že keď Matovič so Sulíkom odídu z vlády, budú mu robiť cirkus v národnej rade. Kto by oň na jeho mieste stál, nech prvý hodí šutrom.

Rozumný človek v pozícii premiéra by zrejme dokázal vyhodnotiť, že lepšia ponuka už na stole nebude a pokúšal by sa práve z tejto vyťažiť maximum. Očakávať to od Igora Matoviča, by práve preto bolo naivné. Stanovisko OĽaNO, že dobrovoľným odchodom ministra pohrebníctva považujú personálne zmeny za vybavené, ukazuje, že cit pre politickú realitu sa odobral na sabbatical ešte pre Matovičom. Poslanecký klub simplexných ľudí a čudesných osobností, rozhodne nepôjde proti svojmu majiteľovi. Čo by bez neho robili? Vrátili by sa domov, aby ďalej snívali nenaplniteľné sny zneuznaných géniov?

Zvláštne je, že si takýto smutný osud ešte stále nepripúšťa samotný majiteľ strany. Lebo aj keby premiér ponuku vnútrokoaličnej opozície akceptoval, je otázne, čomu by to pomohlo. Kohokoľvek by Matovič posadil do premiérskeho kresla, nesmel by byť menej servilný, ako býval Marek Krajčí. A servilných má v klube do zásoby, aj keby ich vymieňal kvartálne. Mohol by pokojne generovať ten istý chaos ako doteraz, len by zaň niesol zodpovednosť biely kôň, ktorého jedinou úlohou by bolo rozniesť Sulíka s Remišovou na kopytách. Podraz je v Matovičovom svete bežnou pracovnou metódou, no urážka majestátu sa v ňom neodpúšťa.

Jedinou nádejou, že nebudeme mať predčasné voľby s návratom mafiánskeho štátu, je prísľub Sulíka, že nikdy nebude hlasovať za predčasné voľby. To znamená, že Igor Matovič môže pokojne vládnuť ďalej, s menšinovou vládou. Bolo by to určite menej pohodlné, ako s ústavnou väčšinou, ale nakoniec mu zrejme žiadna iná možnosť nezostane.

Pre Slovensko to síce znamená, že jeho inštitúcie definitívne skolabujú, bude zomierať viac ľudí, ako je nevyhnutné, a mnohí z preživších im možno budú závidieť, no treba si priznať, že Matovič nie je produktom zlovoľnej cudzej mocnosti. Má legitímny mandát, ktorý nadobudol vo férových, demokratických voľbách. Dalo by sa dokonca považovať za akúsi formu historickej spravodlivosti, keby musela slovenská spoločnosť celé štyri roky prežívať so všetkými následkami svojej voľby.

Je však oveľa pravdepodobnejšie, že v nejakej fáze sa stane situácia neúnosnou pre kritickú masu ľudí a Matovičovu vládu spláchnu tie isté námestia, ktoré vyprevadili z úradu vlády aj Roberta Fica. Keď niekoho o celé rády prerastie jeho vlastné ego, je iba otázkou času, kedy ho rozpučí. V prípade slovenského premiéra by to nemalo trvať roky, ba možno ani mesiace.