Komentár Arpáda Soltésza: Papierová opona nebude fungovať, ale aspoň naštve

Zákaz vycestovania za hranice bez železnej opony (ostnatého drôtu, mínových polí, samostatne útočiacich psov a streľby) je trochu neslaný-nemastný, ale aj tak mnohých na chvíľu rozčúlil. Nie na dlho, pretože vymýšľanie spôsobov, ako zákaz obísť, je úmorná nuda na dlhé zimné večery. Tie najjednoduchšie, ako trebárs nepovedať policajtom na hranici pravdu, dokážu vydumať aj absolventi menej prestížnych škôlok.

Opustiť republiku medzi prvou a piatou hodinou rannou, kedy neplatí zákaz vychádzania, na ktorý sa opatrenie viaže, je už vcelku sofistikovaný obchvat pravidla. Ak ešte cestovné kancelárie neorganizujú pracovné skupiny čističov pláží, onedlho s tým začnú. Zamestnanec si bude musieť zaplatiť cestu, ubytovanie a stravu, ale dostane pekných päť centov za hodinu prehrabávania piesku na Maledivách alebo Zanzibare. Alebo ani to nie, a príjmy cestovného ruchu sa prosto na nejaký čas presunú do sivej ekonomiky.

Celá lapália by vlastne nestála za zmienku, keby nepoukazovala na omnoho vážnejší problém. Obmedzená mobilita počas pandémie je totiž rozhodne správna vec. Preto tu máme núdzový stav, aby k nej štát dokázal aj svojich menej premýšľavých občanov dotlačiť. Karanténa nie je výmysel tejto vlády, ani to nie je nový vynález. Populárna nebola nikdy, účinná bola vždy.

Akurát princíp karantény je opačný. Štát má nielen právo, ale psiu povinnosť všetkými dostupnými prostriedkami brániť potenciálne nákazlivým ľuďom, aby šírili vírus medzi ostatnými. Cudzím štátnym príslušníkom môže úplne odoprieť vstup na svoje územie, vlastným môže nariadiť pobyt v karanténe, kým sa definitívne neuistí, že nikoho nezabijú. Či v cudzine pracujú, šli si oddýchnuť v tropickom raji, alebo boli pozrieť deti v Londýne, je úplne jedno. Dobrý Ujo Štát sa ich na to pýtať nemusí a vlastne ani nemá. Ani vírus sa totiž nepýta. Normálne ich stačí na potrebný čas izolovať. Bodka.

Karanténa, samozrejme, nemusí byť polospadnutá búda, ktorá sa už nehodí ani ako internát pre murárske učilište. Cestovný ruch je na tom z podstaty veci biedne a hotely s radosťou začnú poskytovať karanténne služby pre tých, ktorí si ich môžu dovoliť. Nepochybne v rôznych štandardoch a za rôzne ceny. Príčetný dôvod brániť niekomu v odchode do krajiny, do ktorej ho vpustia, ak ho pri návrate izolujeme, naozaj neexistuje.

Nápad s papierovou oponou však nevybublal z úradníckeho mozgotrysku celkom náhodne. Na počiatku bol reálny problém. Konkrétne ten, že štát nedokáže kontrolovať a vymáhať pandemické opatrenia, ktoré prijíma. Je to logický a nevyhnutný dôsledok chaotickej vlády, ktorá ani pri najlepšej vôli a maximálnom úsilí nedokáže riadiť svoje inštitúcie a organizovať život v krajine. Predstavte si počty mŕtvych na cestách, keby policajti iba bezradne krčili plecami pri pohľade na ožratých vodičov s plynom na podlahe, alebo ich nonšalantne ignorovali, ako ignorujú idiotov s rúškami pod nosom.

Keďže vláda nedokáže karanténu vymáhať efektívne, prijala ako nápravu ďalšie opatrenie, ktoré nebude schopná vymáhať vôbec. Fungovať to síce nebude, ale aspoň to kopu ľudí poriadne rozzúrilo. A teraz si predstavte, že týmto spôsobom tu nefunguje prakticky všetko, čoho sa dotkla pozornosť vlády Igora Matoviča. Ak bude pokračovať ešte tri roky, dôjde aj na ostnatý drôt, mínové polia, samostatne útočiace psy a streľbu. Inak mu tu nezostanú ani jeho vlastní ministri.